Sedím zas v kúte. Srdce. Bije, uplakané a ubolené, bije. Ešte. Pozerám sa naokolo, tma a svetlo, blikajúce svetlo. Smútok, samota... čo ešte? Strach, plač, samota, smútok, plač, strach, samota, samota, smútok, plač, smútok, smútok... Tak dokedy ešte??? Dokedy ešte budem blúdiť v nekonečnom blúdisku bez východu, šťastného východu? Kedy opäť uzriem krásny východ slnka, slnka, ktoré ma naplní šťastím a nádejou... Stále blúdim. Už som unavená. A kde je pomoc? Aha. To tu už neexistuje. Som tu len sama. Sama blúdim. Rany na tele, akoby bez rozmýšľania... Ale nakoniec mi nič iné neostalo. Niet sa čoho chytiť. Krv sem, krv tam... Topím sa. Topím sa v alkohole. Topím sa v krvi. Možno mi nič iné neostáva, len sa utopiť.

Je to NAOZAJ KONIEC? MOJ koniec? CHCEM PREDSA IBA ŽIŤ!

 Denník
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
elwinko  14. 6. 2008 00:24
Nie je to koniec .
2 
fotka
dungeo  14. 6. 2008 00:37
kazdy koniec je len zaciatkom niecoho noveho, treba sa len posnazit, aby to nove bolo nieco lepsie
3 
fotka
stage  14. 6. 2008 10:58
dokedy? stačí si len zacat viac vsimat krasy tohto sveta,ci milé malickosti nasho zivota. a zrazu ucitis chut zit a byt tu s ludmi, ktorí ta maju radi, ktorých mas rada. treba len chciet. este vela krasneho na teba len caka.
Napíš svoj komentár