Som zmasakrovaná. Po dlhej dobe som stretla osobu, ktorá pre mňa znamená veľmi veľa. Neviem či našťastie, či nanešťastie. Ale asi skôr to druhé, pretože mám divný pocit prázdnoty. No nie je to zvláštne? Po roku stretnem chlapca, pre ktorého som vyplakala more slz, prežila veľa hnevu, no i množstvo krásnych zážitkov. A ja sa s ním dnes stretnem a namiesto vzrušenia som celý čas cítila strach, stres, spomienky z minulého stretka. Pred, počas i po. Pretože to predošlé stretko, ktoré bolo už veľmi dávno, pradávno. Bolo iné. Bol tam cit. Teraz...neviem to ani sama opísať. Bolo to divné. Stretli sme sa za istým účelom. Obchodným

On bol moja virtuálna láska. Istý čas, aj ja jeho. Jeho to prešlo (je už zadaný), mňa nie. A možno i mňa. Netuším... Teda myslela som si to. Ale... zrazu sa mi to všetko začalo vracať. Tie pocity, chvenie, búšenie srdca, červeň a všetko to klýšé čo sa deje vždy keď ste zaľúbený. Lenže, ja už nemôžem byť zaľúbená! Zakázala som si to. Dokonca som i zabudla. Na istý čas. Ale, keď som dnes uvidela jeho tvár, všetky pocity sa mi opäť vrátili. Aj všetká tá skurvetá bolesť. A ja neviem čo robiť.

Podaril sa mi aj riadny trapas. Ale už sa nad tým neobťažujem myslieť, pretože viac ako som stratila, už stratiť nemôžem. Som blbec. Asi najväčší blbec aký existuje.

A tak tu len sedím a píšem tento idiotský blog, lebo sa potrebujem vyrozprávať. A niet komu...
Chcela som dnes vyriešiť minulosť, ale asi mi to nie je súdené.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
cabicabi  4. 9. 2010 23:03
mňa by zaujímal ten riadny trapas čo sa ti podaril ..ale k veci, nie si blbec, určite nie ten najväčší aký existuje, lebo to som ja
Napíš svoj komentár