ako kruto sa s nami osud hra.
bere nam stastie a nadej z nasich dusi vykrada.
Hadze nam do cesty iba same problemy.
A nenecha na tvary usmev ani vtedy ked dusa roni slzy.

Mam dost bolesti a trapenia.
No kazda snaha je v okamihu znicena.
Chcem kricat do nebies,no hlas mi zobral.
Chcem nicit vsetko co je zive,no silu mi nedaroval.

Nechal ma len tak,pozerat ako plynie cas.
Ako sa tento svet posuva zlymi cestami do neznama.
ruti sa tak rychlo a ja neviem s nym drzat krok
Kiezby bola pre mna laskava bytost.

Pozerat do tvari ludi,ktori moju bolest nechapu.
Je ako pozerat do dialky bez obzoru.
Nemam nadej ani sny
Vytratila som ich cestou z hlavy.

Som tu aj ked nechcem, mat tak moznost vyberem si pokojnu mysel.
Pocujem hlasy,ktore hovoria mi
Ty sem nepatris radsej odid.

...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár