Ľubochnianska dolina 29.7.'20

   Na dnes bolo pripravené romantické stretnutie s vysnívaným partnerom, avšak stretnutie zrušil. Čo s načatým dňom? Určite nebudem sedieť doma a tak šup do auta. Zamierila som do Ľubochnianskej doliny. 

   Auto som nechala zaparkované pred diabetologickým ústavom na veľkom štrkovom parkovisku. Keďže som tam bola pred týždňom na liečení, aj keď o budovu nižšie, vedela som, kde si môžem dovoliť nechať auto, tak aby sa mu nič nestalo. 

   Trasa začína dole pri kostole, kde je aj prvá tabuľa z náučného chodníka, ktorý nie je veľmi dobre značený, avšak dá sa postupne nájsť. Pamätala som si, že treba ísť k elektrárni a tak sa opäť vraciame, po druhej strane smerom k parkovisku, kde pokračujeme rovno okolo parku, kde som strávila dosť času. Dostávame sa k druhej náučnej tabuli. Elektráreň. 

   Cesta pokračuje smerom do lesa po malom chodníčku. Prichádzame na križovatku kde sa dá odbočiť, no mi pokračujeme ďalej rovno. Prechádzame okolo veľkej nádrže z vodou až sa dostaneme k mostíku, kde prechádzame na druhú stranu a vidíme ďalšiu z náučných tabúľ. Celkovo by ich malo byť desať. 

   Nachádzame sa medzi domami. Keď sa poobzerám dookola zisťujem, že je to presne tá cesta kadiaľ som šla pred týždňom len z druhej strany. Vynárajú sa mi pozitívne spomienky. Pokračujeme stále rovno, dostávame sa k rázcestníku, ktorý smeruje na kopec, my však pokračujeme stále rovno. Chodník nás zavedie k starej sklárni. Ďalšia tabuľa. 

   Mierime doľava cez lúku po úzkych cestičkách. Tráva je dosť vysoká a tak sa predierame rôznymi bylinami, trávami a kvetmi. Sem tam si pomáhame mapou v mobile, aby sme sa nestratili, keďže chodník nie je vôbec značený. Prichádzame k vyhnutému mostu, ktorý musíme hrdinsky preliezť. Je veľmi naklonený a nie je isté, či pod nami vôbec vydrží. Prežili sme v zdravý a bez zranenia. Od ďalšej tabule pokračujeme rovno. 

   Po krátkej cestičke sa dostávame k ďalšej tabuli odkiaľ sa dá ísť k vile, tam však nechceme ísť. Otočíme sa teda smerom späť ako nám ukazuje mapa. Prechádzame kúsok po asfaltovej ceste až narazíme na chodník vedúci do pravej strany. Prebrodíme sa blatom a vodou až prídeme na veľkú plochu, odkiaľ cesta bohužiaľ nepokračuje a tak sa musíme vrátiť naspäť cez všetko to blato. 

   Pokračujeme rovno po ceste i keď nám mapka ukazuje cestu cez les, ktorú sme nenašli. Ideme však popri nej, veď predsa keď idú tadiaľ autá, musíme sa niekam dostať. Pokračujeme až na pravej strane zbadám tabuľu. Cez vysokú trávu sa prebrodíme k nej. Odtiaľ vedie malý chodník priamo do lesa. 

   Táto cesta je už o čosi príjemnejšia. Stretávame jedného muža, s ktorým chvíľu pokecáme a pokračujeme.  Preskakujeme pár koreňov a dostávame sa ku skale okolo ktorej sa opäť vraciame do lesa, kde už to poznám, keďže som v lese bola nedávno. Hľadám ohnisko, pri ktorom som strávila pekné chvíle. Tu si konečne oddýchneme. 

   Vyberáme sa opäť po chodníkoch, stretávame ešte jednu tabuľu. Deviatu, ktorá nás oboznámi o živote v lese. Zamierime dole. Viac tabúľ sme nenašli, čím sme obišli tajch o ktorom som pôvodne ani nevedela. Opäť sa dostávame k ústavu. Posedíme a mierime k autu. 

   Dolina je veľmi pekná avšak chýbalo mi lepšie označenie, ktoré by človeka previedlo po celej doline.

Zdieľaj článok na facebooku
10 odoberateľov
Genenica

...svoju cestu k múdrosti môžeme odmerať smútkami, ktorými sme prešli. (BULWER)

Komenty k článku