zas a znova

Tak a je to tu. Zas a znova. Tá istá pesnička, tie isté slová. Pre tých, čo náhodou čítali aj môj blog predtým, tak ten "pán" čo sa tak vážne zaujímal o moje telo je preč. Znova. 

Ako keby to bolo nejaké prekliatie. Nikto pri mne nedokáže vydržať ani ako kamarát ani ako partner dokonca ani ako milenec. Tak čo je na mne také zlé? Jasné veta (asi si zlá v posteli) tú si strčte za klobúk. Nie je to pravda. 

Veľa som premýšľala, už ako mladé dievča som premýšľala, prečo majú všetci kamarátov a ja nemám nič. Ublížila som snáď niekomu? Ponížila som niekoho alebo som snáď v minulom živote bola nejaký masový vrah? 

Skutočne neviem kde sa zasa stala chyba. Povedal, že je so mnou už len na silu, že síce chce sex ale že je v takom rozpoložení, že by to asi ani nešlo. Že mi všetko povie osobne a ja ako hlúpa som myslela, že to myslí skutočne. Že je ku mne úprimný. Keď som mu povedala, že okej, ja teda prídem a pokecáme povedal nie. Prečo? No predsa nie je teraz pripravený, má depresie a chce zomrieť a ja som pri ňom napriek tomu stála, počúvala a snažila som sa pomôcť. Nikto nepozerá na to ako sa cítim ja. Na to, že aj ja mám nejaké city, že mne bude chýbať, že ja o neho nechcem prísť, že ja nechcem aby sa mu niečo stalo. Že chcem, aby bol šťastný napriek tomu že by teda so mnou nebol keď si to neželá. 

Keď som už videla, že to je na konci, že to celé končí a rúti sa do záhuby, tak som mu povedala všetko úprimne. To ako mi ublížil, to ako nadáva na druhých čo mi ublížili a on robí presne to isté. Keď som mu povedala, že chcem zomrieť, že ja mám na to po tom všetkom omnoho väčšie právo ako má on, povedal, že to mám spraviť, že on to spraví dnes a že mu viac nemám písať. Napísala som mu poslednú vetu a odhlásila sa. Stratila sa. Zomrela pre neho. Zatvorila dvere a odišla. Tak, ako si to želal. 


Otázka však znie, čo je na mne také odporné, že nedokážem mať ani len kamarátov ? Ja tomu skutočne nerozumiem. Cítim sa, ako keby som bola nejaký odpad. Nejaký kus "hovna", ktoré nikto nechce pri sebe. Nikdy som sa nedokázala zaradiť do tohto života a teraz viem, že to ani nejde. 

Zdieľaj článok na facebooku
7 odoberateľov
Genenica

...svoju cestu k múdrosti môžeme odmerať smútkami, ktorými sme prešli. (BULWER)

Komenty k článku

  1. 1
    Motovidlo323

    31 ročný muž
    dedoles influencer birdzu

    Možno to znie otrepane, ale to sa proste stáva. Fakt. Ja som mal tiež veľa smoly v láske a keby ti porozprávam, aké rôzne odjeby a od akých ľudí som dostal, tak by si mi možno ani neverila :D Preto je skutočná láska taká vzácna, lebo vyjde asi v 1 % prípadov. Určite keby si sa bavila s random človekom, čo neni vyslovene pekný, tak by ti povedal, že mu minimálne 90 % pokusov o románik proste nevyšlo a mnoho x totálne failoval (teda aspoň dúfam, že nie som sám :D ). Akože nvm, ako vyzeráš, ale nemyslím, že je to tým. Možno len moc tlačíš na pílu, to občas robíme, keď nám na niečom strašne záleží. S láskou je to vraj tak, že si ťa nájde, až keď ju nehľadáš a ja tomu aj celkom verím. Keď človek moc niekoho chce, okolie to vycíti, bo pôsobí trochu needy. Aké máš koníčky?