Zvädnuté kvety

Zvädnuté kvety sú ako ľudské telá,
stačí závan vánku a lupene padajú.
I jedna kvapka rosy chladná, smelá,
keď dopadne na zem, suché kvety ožijú.
Keď slnko neprepustia oblaky tmavé,
vtedy nejeden zvädnutý kvet búrku tuší.
Snáď možno naplnia sa veštby staré,
ich srdce v takmer mŕtvom tele búši.
Tú tmu razom pretne oslepujúci blesk,
za pár chvíľ brat hrom ho doženie.
Na suchú zem dopadá mnohých kvapiek lesk,
svetla do slepých kvetov očí privedie.
Úsvit víta začiatok života ďalší,
kvety zas opäť rozkvitnú.
Niet od toho snáď pohľad krajší,
farby lupeňov kvetov navždy v mysli zostanú.
To slnko na oblohe jasne žiarivé,
naspäť zoberie hore si všetky kvapky.
Zoberie im i tie kvapky posledné,
čas pre niekoho dlhý, pre iného krátky.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu