Zrno, ktoré padne na okraj cesty, je len počuté, ale nie vypočuté. Možno ide o človeka jednoducho s nezáujmom o duchovné videnie sveta...

Dnešné čítanie o rozsievačovi (Mt 13: 1-23) ma viedlo k zamysleniu o tom, ako veľmi určuje to, ako prijímame duchovné myšlienky, náš temperament. Zrno, ktoré padne na okraj cesty, je len počuté, ale nie vypočuté. Možno ide o človeka jednoducho s nezáujmom o duchovné videnie sveta. Zrno, ktoré padne na skalu, kde rýchlo vyklíči, ale potom zahorí, to sú tí z nás, ktorí radi vyhľadávajú niečo nové, ale len málo z toho v nich zapustí koreň. V tŕni sa zas slovo udusí tak, ako mnohí z nás sú až príliš akční a majú mnoho vecí na práci, než by sa zaoberali duchovnom. Proste, naša psyché má mnoho druhov pôd. Hnevať sa preto na pôdu? Keď už sme pritom, ani veľkazateľ Kristus nemal úspech u každého, a mnohí ho odmietali už v jeho dobe. Azda to možno brať aj ako apel na prácu s našou dušou a osobnosťou, ako nepriamu výzvu na už v antike známu starostlivosť o dušu. (MP)

(Prepočuli sme Božie slovo » lc.kbs.sk/?den=20170716)...

no a take to zhrnutie tohto božieho slova je ake? o čom to vlastne je presne ?

@melancholik že treba žiť užitočne, dbať o svojho ducha a vyhýbať sa materiálnosti i svetskosti v tom zmysle, aby sme dávali na prvé miesto osobný vzťah s Bohom. Všetko ostatné je druhoradé.

áno, krásne napísané a krásna slečna, nečudujem sa pánovi vzadu, že ju obzerá

@melancholik @3 dobre to napísal, akurát vieme, že sa asi nedá nejako jedným šupom to dosiahnuť. Ale chce to určité každodenné úsilie, zmeny v postojoch a pod.

@lamerde no, alebo sa len čuduje prečo ju fotia