Bola som malá a zbožňovala som púte.
Cítiť tu atmosféru. Byt zababraná od cukrovej vaty, spievať si staré odrhovačky a smiať sa celému tomu hluku.
Do vlasov si vložiť papierový kvietok, ktorý mi niekto vystrelí. Lebo vždy sa niekto nájde.
Zatáčať sa na veľkej reťazovke. Strašiť menšie deti v strašidelnom dome. Vypliešťať na seba oči v zrkadlách.
Pobehovať sem a tam. Len z princípu. Toho detského. Len kvôli tomu, že mám nohy a musím ich otestovať.
Vystrájať v skákajúcom hrade. Zbesilo sa snažiť trafiť loptu na húsenkovej dráhe. Vrážať do ľudí na autíčkach , hlavne do toho nepríjemného pána čo mi nekúpil lízatko. Pišťať keď letím do výšky a zasa padám nadol.
Len spomienky.
Alebo?
Počkajte práve mi zastal pred domom kolotoč... idem sa nechať zviesť.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
seagull1  20. 8. 2009 20:57
povoz sa aj za mna
 fotka
ghalantas  20. 8. 2009 21:08
Pekné, také nostalgické. Aj ja som si na také dačo spomenula. Milé spomienky
Napíš svoj komentár