Strčím Ta Do Bublifuku

Pomaličky sa prikradnem k tvoje izbe, tak aby si o tom nevedel. Skryjem sa za záclony. Odstrihnem si z nich kúsok a vložím do pravého náprsného vrecka k dalšim talizmanom...
Prehrabem sa ti vo všetkých veciach. Z hrebeňa si vezmem pár vlasov. Pár ? Ale nie kdeže, prečo sa trocháriť vezmem si všetko čo nájdem.
Sadnem si do kúta na stoličku, tak aby ma nebolo vidno , keď vojdeš do vnútra. Budem sa ti prizerať ako sa prezliekaš do pyžamy.
Ak položíš svoje okuliare na stôl pri posteli a zhasneš svetlo, potichu sa v tme prikradnem a vložím ich do prichystaného vaku.
Nesmelo si sadnem na tvoju posteľ. Ach nesmelo? Čo to táram, so všetkou odvahou , ktorú v sebe mám ťa pohladím po líci.
Zmenšíš sa pod mojím dotykom a ja si ta ukradnem...
... takého malého ta strčím do bublifuku a zatrasiem s ním.
Vždy som zbožnovala bublinky. A teraz budu mat ľudskú príchuť.
Tvoju príchuť, ktorú tak veľmi zbožňujem.
Vrátim sa so svojou korisťou späť do môjho malého domčeku, bývam sama, ale ty to vieš...nikdy si sa ku mne nechcel nasťahovat. Ty pokrytec. Vravel si , že ma miluješ.
A teraz si bublinka. Moja bublinka. Zašpliecham s tebou a vyfúknem ta. Letíš vzduchom... aj ja letím, ale udať ťa , pretože si utiekol...

 Vymyslený príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu