Stromy mi blikajú na západ zapadnutých nádejí tam,kde uhynie i úsmev
Voda vzbĺkla životom a tam mi káže ísť
Drevená pamäť pod prachom klamstvá znova to vidím tam mám ísť
Vyšplhať sa po kôpke šťastia a obísť oblúkom minulosť
Usmiať sa nad dobrodružstvom odstrčenej vyhnankine a plávať mrákavou hmlou hranice zla a dobra
Som tam kde oheň kvapká ľadovým zovretím a oči nezábudky zabudli vidieť
Som tam kde únava prestáva dýchať a kde nenávisť miluje lásku,áno sem patrím...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
5zdenuska8
26. 3.marca 2010 19:16
prekrasne ako vsetko od teba
Napíš svoj komentár