Zakliata a sama
Ako odtrhnutý kvet.
Letela životom,
Zavrhla už strach,
Preklínala samú seba,
Menila sa v prach.
Krídla jej už oťaželi,
Stávali sa nitkami.
Klesali a padali
Iba výčitkami.
Prestávala plávať tou riekou hlbokou,
Mávala strach,žiaľ.
S tvárou slzavou.
Zablyslo sa svetlo,
Oslepla a spala.
Nevnímala zmätok,
Čo sama spáchala.
Vrazila jej dýka,
Čo plačom dýchala.
Do srdca ju pichla,
Naďalej vzlykala.
Hlas v jej hlave šepkal,
Že má znova žiť.
Rozumom jej krútil,
Že má živá byť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár