Odhodiť kľúč.
Točí sa čas,
Svetlá blikajú
A nevnímam priestor,
V ktorom som zranená.
Myšlienkami osamelého stromu
V dráhe nezrelej prázdnoty.
Dobíjanie pravdy bez dotykov,
Nesmelý úsmev mi črtá
Príbeh,neprečítateľný,skôr neznámy.
Leje sa pocit,nevnímam mier
Snáď sa korene vŕby čoskoro uzdravia.
Medzi trpkosťou a strachom niet rozdielu,
Možno jediné,
To,že trpkosť cítiť na jazyku,na tele
Strach v mysly a duši.
Alebo naopak?
Samota vzdychá,že ďalej nezvládne,
To,že je sama.
Osud jej určený,
Karty už rozdané.
Empatia blízkosti vzduchu,
Čo oddeľuje duše,
Myhá sa v začiatkoch jary.
Nedívam sa navôkol.
Papier a pero pre mňa sú stvorené,
Čo búrlivé noci dažďa a snov.
Napriek spánku, my všetci bdieme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
5zdenuska8
29. 3.marca 2010 19:35
Napriek spánku, my všetci bdieme.
Napíš svoj komentár