ktorý sa vznáša vo vákuu.
Obedujem lúče sĺnk
a s tým aj pamäte na ich obraz
a opodstatnenie v božom diele.
V bielych čižmách
cupitám po prstencoch...
V pästiach zvieram
čierne diery...
A hĺbia mi do dlaní
stygmy kolabsu
času a priestoru
našej vzájomnosti.
Snímam klobúk
pred červenými obrami...
Plávam o preteky
s živou geometriou
v čiernej hmote...
V plášti prichýlim
uzimené kométy
na ceste k neodvratným koncom...
Som Bhairava
a spievam potichu...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár