hasím cigaretu na ruke a
kreslím ďalej...
(bolesť kúzli úsmev na tvári)
produkujem tvary,
ktorých sa potrebujem zbaviť...
čím viac ich kreslím, tým viac ich mám...
tým viac lejem na papier...
tým viac vidím...
tým viac lejem do hrdla.
tuha sa láme,
naostrím ju nožom
nervózne
a hodím nôž preč...
tam, kam ideme
my a čiary
nebudem nože potrebovať
(režú tam... myšlienky a domnienky a spomienky a všetky odtienky
pochybností a bolestivé istoty... pohľad do prázdnoty a pohľad prázdnoty tiež...)
oscilujem medzi portrétom a autoportrétom,
zátišie nedeľných obedov,
neexistujúcich nedelí...
krajinky z ktorých som ukrojil priestor
a krátke eposy lotosov a dvojčat
čo ostanú samé
Platón pozerá v jaskyni na plochu kresby
nerozumie, že vidí tieň
a tieseň nepoznania
a urgencia zabúdania
ma ženú do rozpínania čiarového preklínania...
hádžem ceruzu za nožom a maľujem na stôl čiernym tušom...
netuším, čo to bude
a netušil som,
ani keď som si myslel,
že viem...
tu z nenazdajky
padnem zrakom do linajky
a unáša ma čierna rieka
s kvapkou dole do jazierka
na drevenej podlahe
ľahnem si na zem a schúlim sa okolo machule...
počúvam nežný kvapot a chránim ju pred svetom....
a opíjam sa fernetom...
...kým sa rozmaže...
obraz...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár