"No a potom som sa zamyslel nad tým, že je veľmi ťažké zosúladiť celý svoj obsah po nejakej výraznejšej názorovej zmene. Niekedy človek narazí na svoje spomienky a staré myšlienky v pamäti, a akoby patrili inému človeku. Akoby som obýval telo niekoho iného a zhodou okolností viem všetko, čo vie, ale ja som novorodenec a on je mŕtvy."
"A myslíš, že je úplne mŕtvy?" spýtal sa a napil sa.
"Nikdy nie úplne. Ale časť je iste mŕtva vetva. Časť je konzistentná s mojim ďalśím fungovaním a som rád, že je toho prekvapivo dosť, ale časť je už len ako nejaký príbeh z minulosti..." dvihol som fľašu "...na smrť zbytočných ja!"
"Tak na to si pripijem. Len neviem, či sa nebudem musieť obesiť."
"Neboj. Ešte pred tým ťa odjebem z nejakých dobrých dôvodov. Ale iste ti to pred tým adekvátne zdôvodním!"
"No ok, a čo ak by si prišiel na to, o nejaký čas neskôr, že to bola chyba, ale už si ma odjebal."
"Neboj. Asi neodjebem."
"Hej, ale keď spravíś čokoľvek ireverzibilné... Čakať ASI?!"
"No, s tým sa musí rátať. Čo vlastne je reverzibilné? Aj keď nić nespravíś, už to nenapravíś a nespravíś z toho spätne NIEČO."
"ASI?!"
"Neupínaj sa na kokotiny! Proste základný predpoklad toho, aby si prejavil nejakú vôľu je konať podľa toho, čo pokladáš za pravdivé. Jasné, že nie neuvážene, ale zas ostať nečinný, pretože sa bojíś toho, že je niečo nenávratné je totálna chujovina. Potom nič v živote poriadne nespravíš. Len budeš neiniciatívne plávať životom, najprv s nejakými predstavami a názormi a potom zaniknú aj tie lebo si pasívny debil."
"Ako celé ľudstvo?"
"Heh... no... väčšina ľudstva. Ale každý to má na dosah ruky vieš. Napokon nejaký mrňavý zlomok ľudstva mení celú históriu. Ale nikto pri tom nikomu neukradol možnosť učiniť rozhodnutie, ale proste ho tí ľudia neučinili. A každý má možnosť. V rámci možností."
"Hm. A ako mám vedieť, čo robiť?"
"To sa pýtaš mňa? Trvalo mi tridsať rokov si konečne pozliepať solidnú líniu pre seba. Rob svoje rozhodnutia. Potom budeš vlastniť svoje úspechy a chyby nebudeš mať na koho zvaliť. Ľudia si často mýlia nečinnosť a pasivitu a absenciu prejavu s nejakou morálnosťou. Nerobí ťa to morálnym, len to znamená, že si slabý."
Dvihol som sa a zapol som nejakú hudbu. Dopili sme pár pív a každý potom šiel ďalej svojim prúdom...
Všetko, čo som povedal bolo ireverzibilné. Keď som saz obudil na druhé ráno, uvedomil som si, že zakaždým sa budím v cudzom tele, ale cítil som zodpovednosť za toho, čo to zdedí a za ĺudí, čo zdedia výsledky mojich rozhodnutí.
Každé ráno je ďalší rez.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár