- lúka

https://www.youtube.com/watch?v=bVOeFPOUJhw

http://38.media.tumblr.com/f686564310f6da6088f583bb77ea4b68/tumblr_nln6txEsG61rllf0lo1_400.gif

***

"Keď si mal niečo tak rád, že keď to stratíš a fyzicky ťa bolí hrudník, keď vidíš niečo, čo ti to pripomína, asi je čas na pinacoladu."opakoval som si sám pre seba, pokiaľ som si vylieval do kokosového orecha ovocnú tekutinu s vysokým obsahom alkoholu, sediac na lehátku na vrchu lesnej lúky v hore uprostred ničoho.

Z mobilu sa ozvalo 6 different ways to die a ja som sa vystrel, aby Slnko chytilo moju kožu.

Pár mesiacov bez mäsa. Žijem podozrivo zdravo. Je čas nabrať trocha farby. Ak je nejaká dobrá motivácia na opálenie sa do čokoládova, je to, aby ma ľudia nemohli znova nazvať nackom, keď sa zastanem slobody slova, keď sa im to práve nehodí.

Les. Výhoda lesa: Nepohybujú sa tu žiadne ženy, s výnimkou nejakých hubárskych entuziastiek (čo je záľuba, čo si ľudia zvyknú vyvinúť v pokročilom veku).

Moje predošlé stanovište bolo v pokrive, keďže som si omylom nezobral dioptrické slnečné bríle, ale deň bol príliš pekný, aby som osamote nechcel vyzerať cool.

Potiahol som si zo slamky a naznačoval pohupovanie zadkom ku rytmu hudby.

"Toto je najkokotskejšia pinakoláda, akú som v živote pil...".

Pokračoval som v srkaní môjho studeného barmanského freestyle drinku, až tu napokon vyšiel z lesa malý týpek, ktorý tvrdil, že je permoník a opýtal odo mňa cigu.

Tak som sa oprel tuhšie o lehátko a prepadol sa do zeme, z čoho som usúdil, že snívam, a sen sa zmenil na luciditu.

Keď už som bol pod zemou, a vyzeralo to celé, akoby som zapol v nejakej hre cheat na prechádzanie cez steny, ponoril som sa hlbčie do zeme, kým som neuvidel obrovské svietiace fialové kryštály a nejaký zahmlený gýčovitý zámok v diaľke.

Sen mi pripadal príliš nudne, tak som začal vrtieť prstami na nohe a prebudil som sa oliaty alkoholom. Tu okolo mňa prešla krava, čo už nebolo snom. Vstal som a trośka som sa z boku priblížil. Najprv spravila pár krokov a potom zastala a nechala sa pohladkať po chrbte a neskôr potľapkať, keďźe som podobne ako niekto s mikropenisom usúdil, že to asi najemno necíti.

V diaľke sa ozývala kopa zvoncov a hlas pastiera, ktorý znel, ako niekto, čo príliś prežíva svoju robotu.

Vytiahol som z batohu dobšinského rozprávky a dolial si mierne zohriatu tekutinu, zatiaľ čo krava pohŕdnuto pustila hovno a unáhlene odkráčala... Radšej som sa nezamýšĺal nad tým, ako budem cestou späť s obmedzenými zrakovými schopnosťami chodiť po tom mínovom poli, ale vyzerám v slnečných okuliaroch príliš dobre, aby som si ich dal dole z praktických dôvodov.

Z mobilu sa uprostred čítania rozprávky o Víťazkovi ozval nejaký IamX a ja som na neho najprv hodil namosúrený pohľad, a keď to nepochopil, prepol som na synthwave prerábku zvučky na Scooby Doo.

Keď som sa tak zamyslel, cítil som sa celkom fajin a premýšľal, prečo vlastne ešte žijem v mestách a tak nebezpečne blízko civilizácie. Potom mi priśli dôvody na um a zamračene som si odpil z tekutiny v kokosovom orechu, ktorá pinakoládu už pripomínala len vo veľmi obecnom, konceptuálnom zmysle.

***

Dievča sa zadychčane odvalilo a oprelo sa o mňa. Keď som sa vydýchal, natiahol som sa po balík cigariet a zapálil si.

"Koľká to už je?", spýtala sa. Len som vyplazil jazyk a ona sa zasmiala.

Do miestnosti pofukoval vieto. Riedil dym a príjemne chladil pot.

"Máš rada Artauda?", zamrmlal som po chvíli. Zadriemane hmkla a ja som pokračoval.
"Ja aj celkom hej. Vlastne dosť. Jeho kniha o Heliogabalovi je taká dobrá, že som odmietol o ňom prečítať hoci aj stránku na Wikipedii lebo sa mi páči Artaudova verzia pravdy a baví ma si myslieť, že je to faktografia. Aj keď bol surrealista."

Usmiala sa a nastavila ústa. Dal som jej potiahnuť a potom som zaspal aj ja. Sníval som o inej.

***

Prebudil som sa s jemne pripečenou kožou a s alkoholom na trenírkach. Zašomral som a pozbieral som veci.

Keď som si ich zbalil a obliekol si tričko s veľmi prekvapenou mačkou v neónových farbách, vystrel som sa a nadýchol vône lesa a JRD.

Keď so mvykročil, položil som si otázku: "Prečo sa vlastne ešte vraciam? Mal by som ostať na chate."

Šliapol som do hovna a bral som to ako karmickú odpoveď (aj keď neverím v karmu).

***

Sedeli sme v reštike a Maťo hovoril niečo o hokeji. Nie o hre. To by už neskúšal. O hokejistoch, keďže robil jednému tímu lekára.

Zatiaľ som pozeral na budovu divadla a spýtal som sa ho, keďp restal zvuk jeho hlasu:

"Maťko? Keby si vedel vo svojom živote niečo zmeniť, čo by to bolo?"

Zamyslel sa a povedal: "Nič významné asi. Možno by to malo blbé následky."

"To by ti nič nestálo za také následky?"

"Nope."

"Hm."

Čašník mi doniesol pinakoládu.

"A ty?" ,spýtal sa ma.

"Neviem.", odvetil som.

"Pre niečo si sa pýtal."

"Pre niečo možno hej."

Okolo prešlo jedno dievča a ja som na moment zaostril. Potom som pokrútil hlavou a Maťo sa spýtal: "Čo?"

"Nič. Som rád, že si tu. Dlho sme sa nevideli." Usmial som sa a sŕkol si z drinku.

Skurvene dobrá pinakoláda, ale mal som ostať na lúke.


Zdieľaj článok na facebooku
9 odoberateľov
Goodgoy

Floccinaucinihilipilifikácia kokotizmu a kokotov.

Komenty k článku