na ceste lesom
som stretol tuláka
v deravom kabáte
„kúsok chleba nemáte?“
spýtal sa a daroval mi
prosebný úsmev
ktorý vylákal
môj chlieb von z vaku...
keď dojedol
tak na vďaku on
sľúbil, že mi vyveští z dlaní
ostýchavo som mu podal ruku
a milý žobrák zmenil tón...
„pre tieto ruky
tečie krv v mnohých tepnách...
a tieto oči uvidia toľko zlého,
toľko pravdy, čo bolí...
že ich ani žiara slnka neschlácholí...
sprvu rýchlo
potom krívajúc a o meči
prejdeš životom
a tvoj bôľ nič nevylieči.
čo chceš zachrániť
upadne
no čo chceš zničiť
porazíš
a jak žiješ pre svoje snenie
a snenie žiada svoje dane
spolu s jedom, milý pane
smrť príde jak vykúpenie“
vytrhol som svoje dlane
no zahral skvelé pobavenie
na znak vďaky za veštenie
vytiahol som druhý chlieb
obzrel sa za tuláčikom
no tuláčika nikde niet...
zmrákalo sa, stmievalo sa
les zasálal vôňou búrky
to zamračil sa na figúrky
starý dobrý Jupiter...
cestou lesom
som s údesom
prepadol temným popudom
a tulákov hlas za mnou
„nik nemôže, milý junák
vyhrať karty s osudom“
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár