Myslím, že mi je zima. A je mi to jedno. Zostanem stáť a zhlboka sa nadýchnem. Nadvihne ma to pár centimetrov nad hladinu. Následne vydýchnem a zelenkavú hladinu mám tesne pod očami. Pohnem hlavou a cítim vodu v brade a fúzoch.
Zavriem oči a ponorím hlavu do vody. Cítim tlkot srdca v hrudníku. Čoraz intenzívnejšie sa snaží vyrovnávať nedostatok kyslíka.
Ostanem tak, kým vládzem a nadýchnem sa.
Poobzerám sa a premýšľam. Zdá sa že jazierko vzniklo v kráteri. Videl som kedysi program, kde hovorili, zme niekde v Amerike podobné jazerné oko bez stopy zmizlo behom pár minút. Otvorila sa nejaká trhlina a celé to vytieklo.
Zaplávam na stred jazierka. Pomalé tempá. Počujem svoj dych... Vidím okolo seba plávať kačku. Ani si ma nevšimne.
Nadýchnem sa a ponorím sa do vody. Vnorím prsty do bahna a pritlačím ďalej. Prsty sa mi vnoria do kameňa, pod ním. Zem sa otvorí a odhalí jaskyňu. Posadím sa na okraj a pozorujem ako v krútňave voda vyteká do priekopy.
O pár minút voda vyteká a ja pomaly kráčam bahnom ku autu. Okolo pleskajú ryby z boka nabok a kačky vydáavajú panické zvuky.
Prezlečiem sa, nastúpim do auta a vyrazím na cestu. V rýchlosti preletím zábradlím a odletím s dúhovou stopou pod kolesami, smerom k Atlantíde...
Tento príbeh je podľa skutočnej udalosti. S miernymi úpravami.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár