Krtko už nemal na výber – celým telom cítil, že ide zima, tak ponáhľal so stavbou zimnej komôrky. Nakúpil cement, vápno, piesok, aj nejaké tehly, lebo kamienkov mal málo a ostošesť vypratával hlinu. Lenže smerom hore to nešlo. Čo to, došľaka, je? Nad hlavou mal akési betónové kocky.
Tak musel fúrikom vyvážať hlinu až k potoku. Tam na neho striehla fľakatá mačka. Než vykúkol von, pozeral periskopom okolo – ten periskop si urobil sám, veď uhol dopadu sa rovná uhlu odrazu, to vie každý hlupák. A zase naspäť s fúrikom, len sa tak za ním prášilo.
Zimu cítil v kostiach, na ňufáku, štípalo ho v zadku a nepokojné boli aj jeho vlastné blchy. Len rýchlo – vybetónovať okraje, omietnuť steny, postaviť priečky, osadiť zárubne a dvere – na dvere nápis z i m n á k o m ô r k a – tak! A je to. Veselé Vianoce všetkým, ktorých to baví, on až do jari nevystrčí nos na ten studený svet.
Na jar cítil v kostiach, na ňufáku a tak ďalej, že je skrátka jar, a blchy mali tiež radosť, tak nelenil a vyskočil z pelechu. Zabudol, že má tie kocky nad hlavou a bim! Narazil na tvrdé. Čo to, došľaka, je? Predstava slniečka, lúčnych koníkov a švitorenia vtákov ho privádzala do extázy, a ono teraz nejde vyliezť von! Zhora sa ozývalo sústavné dunenie, klopkanie, cupitanie, akoby mu búšili gumeným kladivom po hlave. Mal toho plné fúzy. Strašne túžil po jari, a že si pôjde nájsť frajerku na túto sezónu, už mal aj kyticu – no tú istú, čo minulý rok, a ono nejde vyliezť von!
Podhrabal tú betónovú vec, a zrazu bác! Tresla mu do komôrky, do obývačky, do spálne, aj kúpeľňa je vťahu. Tak čo teraz ponúkne krtkoJanke, áno, tú by chcel na túto sezónu na spárenie, však má barak celý v prachu!
Vyliezol von. Tam hneď: „Jééj, pozrite, krtko!“ Čumeli na neho, obstali ho, tisíce nôh a hlúpych rečí. Ľudia, no skrátka tí somári, ešte nevideli krtka. Aj zabudol na to slnko.
Nejaký blbec ho chytil do dvoch prstov a krtko bezmocne trepal nožičkami.
„Ja si ho zoberiem domov,“ zapišťal nejaký sopliak a isto to myslel vážne.
„Hoďte ho hentam do potoka,“ navrhol niekto iný.
„Nie, tresnite ho o zem! Čo má čo podkopávať chodníky!“
Ako sa tak dohadovali, človek krtka nevdojak pustil, krtko spadol kúsok od svojho bývalého brlohu a ostošesť sa snažil dostať domov. Už-už vchádzal do svojej diery, keď vtom pribehol jeden venčiaci sa pes, chytil krtka do papule, zatrepal s ním a stisol. A bolo po krtkovi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár