Žena predo mnou vyložila tovar na pokladničný pás a postavila tam aj fľaše s drahým koňakom. Pás sa pohol a jedna fľaša bim! Spadla jej do kapusty. Žena ju postavila, pás sa pohol, ďalšia fľaša bim! Spadla na olivový olej, takmer sa rozbila. Žena trucovito fľašu postavila a držala im všetkým ochrannú ruku. Zrazu bim! Aj tak jedna fľaša spadla.

„Však ich nechajte ležať!“ hovorím.

Žena poslúchla a fľašu položila ležmo na šírku pásu. Aj druhú. Pri každom pohybe fľaše do seba narážali a cinkali. Zas ochranná ruka...

„Nie tak! Takto!“

Položil som ich po dĺžke pásu. A tie zvyšné tiež, hoc ešte nespadli. Čumela, čo si to dovoľujem.

„Vy asi máte vysokú školu, však?“ hovorím jej. Už to vyzeralo, že mi jednu fúkne.

„Prečo?“ spýtala sa prekvapená.

„Lebo nič neviete. Aspoň teda nič praktického. Na VŠ ohlupujú ľudí, aby sa z nich stali bezprizorní idioti naprogramovaní veriť každej somarine.“

Tomu nerozumela. Ešte len spracovávala prvú vetu.

„Stabilná poloha je ležmo v smere pohybu pásu. Nikto až potiaľto ešte nedomyslel, lebo sú všetci až priveľmi vzdelaní, než aby mysleli vlastným mozgom. Vy veríte, že tá fľaša od výroby nikdy neležala? Rozprávky starej matere! Nezlomí sa, nemajte obavu. Ale rozbiť sa môže, keď ju budete stavať.“

Ešte stále nebola na rade, niekto platil stravnými lístkami, mali sme more času, aby sme sa zoznámili.

„Viete čo?“ ozvala sa konečne. „Ja to neriešim.“

Ani som nič iné neočakával. Je asi päť viet, ktoré dokáže univerzitne vzdelaná osoba vypotiť, a táto je na prvom mieste. Chcel by som jej povedať, že to predsa rieši – už len tým, ako fľaše zachraňuje, ale hľadaj logiku u hlupáka!

„Skúste niečo iné, napríklad: Ďakujem za radu. Alebo mi jednu fúknite, ale nehovorte, že to neriešite! To vás na výške viac slov nenaučili?“

Už som ju dostal, už sa jej v očiach mihol tieň inteligencie.

„Ja nemám vysokú, ja mám učňovku, som kaderníčka.“

Óóóch, ako ma dobehla! Poklonil som sa jej.

„Ďakujem,“ hovorím. „Ďakujem vám za tie milé slová. Ani si neviete predstaviť, ako mi odľahlo!“

Ešte sú na svete ľudia, ktorým ostali zvyšky charakteru. Ale ubúda ich. Veru, už takmer vymreli.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár