Stalo sa niečo neuveriteľné. Bordel z potoka obtekajúceho sídlisko sa náhle ocitol na brehu. Kto to mohol spraviť? A kedy, veď večer bol ešte na svojom mieste, kam patrí. Lebo však kam patrí bordel? Do potoka, nie? Leží tam už celé veky.

Náhle sa ocitol vonku na súkromnom pozemku. Hneď pri tabuli PRIVAT. Pozemok patrí majiteľom garáží. Teraz ako majú jazdiť? Po plastových fľašiach? Po pneumatikách? Dokonca sa tam ocitla i jedna kompletná posteľ i s matracmi nasiaknutými vodou. Čo tým chcel páchateľ naznačiť?

Trestné oznámenie nedalo na seba dlho čakať. Polícia hneď začala pátrať. Nevideli ste niekoho...? A tak ďalej. Neviete, kto to...? A tak ďalej. Nedalo sa nič robiť, bolo treba odpečatiť kamerové záznamy. A tu, čuduj sa svete!

V skorých ranných hodinách, v nedeľu a v júni, keď už je o tretej ráno ako-tak vidno, muž v maske vtrhol na miesto činu. Na nohách rybárske galoše a cez tvár šatku ako terorista, vrhol sa na bezbranné odpadky. Z pohybov bolo vidno, že ide o profíka vycvičeného na túto činnosť – bez milosti vyhadzoval pneumatiky na breh, plastové fľaše napchal do žltých mechov a starý šporák, vari dedičstvo po našich otcoch, vytiahol von, na breh, i s úbohou ondatrou, čo sa v ňom zahniezdila. Premohol aj bobriu stráž, ktorá si naprieč potokom stavala hrádzu. A čo chcel povedať tou posteľou? Vari nejaký symbol? Policajný psychológ to prečítal ako: Nespite na vavrínoch, vyspite sa v potoku! Pohoršené obyvateľstvo sa právom dožaduje odškodnenia.

Mesto potom na vlastné náklady odviezlo odpadky do zberných surovín, odkiaľ ich okamžite vrátili, keďže pochádzajú z trestnej činnosti. Tak stúpli náklady na ich odstránenie na dvojnásobok a mesto bude požadovať úhradu. Vrátili ich na pôvodné miesto – do potoka. Súkromní majitelia pozemkov pochopiteľne zabránili uskladneniu tam, kam ich vyvrhol terorista. Takže sú na svojom mieste a ondatry a bobry sa môžu vrátiť späť do svojich domovov. Kto však zaplatí tie strašné škody na majetku? Nehovoriac o morálnej ujme, tá je nevyčísliteľná.

Psychologický policajt medzitým vykreslil profil páchateľa. Mohlo by ísť o duševne narušeného jedinca – samotára, ktorý neznesie pohľad na odpadky v potoku. My ostatní ho znesieme, čo je znak nášho duševného zdravia. To dá rozum. Bude ešte dlho trvať, než títo zločinci z našich radov budú pochytaní a uväznení. Dúfajme, že sa dožijeme doby, keď potoky budú plné odpadkov až po vrch a žiadna ruka zločinca sa ich nedotkne.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár