svetlo mesiaca čerstvo zrodené
potok aj kameň bez mien bol
vtedy Durin precitol.
Horám aj baniam mená dal
z prameňov vodu ochutnal
a v zrkadlovom jazere
uzrel sám seba v nádhere.
Na tesanom tróne sedel kráľ
tam v prostred prenádherných sál
so zlatou klenbou po striebre
chodili dvorania a na dvere
vpísali mnohé mocné znaky
svet krásny bol hory pyšne stáli
za oných čias kým na kolená padli
nad ríšou Durina oťaželi mraky.
Zošedol svet, ostarli hory
nákovy nezvonia, oheň nehorí
mlčia harfy kliny a kladivá
len temnota v sálach prebýva.
Pochoval Durina sám jeho dom
tam v Morii, tam v Khazad-dûm
dodnes smutný prievan vanie
vyčkáva kým nový Durin vstane.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
sisel
26. 12.decembra 2011 22:35
Ty fuňa. Mňam.
5
Pekne ti to veršuje !!! Napíš aj ďalšie také!!Nedívaj sa na pripomienky ale ďalej píš!! Krásne prekrásne,historické,aj praktické!! No vidíš aj ty si fešanda!!
Dobré je to !!!
Dobré je to !!!
Napíš svoj komentár