V kúte izby sedím sama,
zo spomienkami na detstvo.
Každý deň kričia na mňa,
a vo mne hrča hnevu a smútku sa sa objavila.

Môj otec na mňa iba kričí
aj za úplne obyčajné veci.
Vykovať mu môžem anjela či diabla
on to hodí do špiny medzi hovná.

Rodina si necení moju robotu,
ja viem od dobrého je to ďaleko.
Ale aspoň mám v sebe tú snahu,
a oni to hodia len do bordelu.

 Blog
Komentuj
 fotka
onaj123  7. 3. 2012 09:50
Pekné ale zasa samý pesimizmus!!!

Ty si ako básnik Mgr.P.Čiliak telefón 046/---

5422538 prečítaj si od neho niečo !! Píšete na jednej vlne!!! a keď bol u nás v Handlovej v knižnici prednášať básne vo svojej novej zbierke a ja som to doprevádzal na gitare nemohol som k tomu nič inšie hrať len také smutné mólové vybrnkávačky !!! Tak trošku zlato optimistickejšie ak sa ti to dá ???
 fotka
etelnair  7. 3. 2012 10:25
@1 toto by som doprevadzal tak na vysavaci, mozno na mixeri este
 fotka
gothicarny  7. 3. 2012 14:05
@onaj ja.. vieš čo..... kašli na to....... prosím ťa......... nemám už náladu ti to vysvetľovať...
Napíš svoj komentár