Mozno ani v skutocnosti som ani o sebe nechel pocuvat aky som super atd... ale chcel som pocut, ze som vynimocny, daleko nad priemer, stale som chcel byt lepsi ako niekto. Lepsi ako vsetci.
Som velmi vsestranny clovek co sa tyka sportu a a mentalnych veci. Naozaj viem toho velmi vela. Ale co sa tyka fyzickej prace, tam mam obe ruky lave.
Spravil som nejaku "super" vec a potom sa spytal ludi, ze co si o mne myslia. Cisty podvod. Sice ti ludia vraveli uprimne, ale bol to podvod. Nechcel som nejaku materialnu, hmotnu odmenu ci peniaze, ale som chcel pocut aky som super. To bola moja odmena. Nestacilo mi proste a uprimne dakujem.
Osobne si myslim, ze keby som spisal moje "dobre skutky" aspon tie co si pamatam tak vyhrajem detsky cin roka na 10 rokov skoro vo vsetkych kategoriach. Len podla mna nie je detsky cin nieco spravit a potom sa tym niekde chvalit. Take jednorazovky ze som nejak jednoducho pomohol to uz vobec neriesim. Aj na estetike sa mi stalo, nova ucitelka prisla, po pol roku zacala hovorit nieco o pomoci, a ze je niekto z triedy pomohol pred 3 rokmi ked este neucila. Ja som naozaj nemal sajnu, ze som to bol ja. Take veci neriesim som sa nepytal ludi, ze co si o mne myslia.
Skor som riesil a pytal sa v takych veciach, ak som cloveka postavil na nohy. Nejak som mu vstupil do duse, pomohol a potom som chcel moju odmenu. Chcel som byt nieco viac ako bezny clovek.
Niekedy davno som robil take veci castejsie. Skoro vzdy, ak som mal prilezitost. Mam kamosa, podla ktoreho som skoro najlepsi clovek na svete. Spoznali sme sa cez net. A som sa dnes pri debeta spytal, ci stretol na nete viacej ludi, podobnych mne. V tom som sa pristihol, dopredu som poznal jeho odpoved, no predsa som ho to spytal. Sam sebe som sa zhnusil a pochopil, ze sa musim este vela vela ucit.
Zaujimal som sa jeho druhych kamosov z netu, aby som bol lepsi ako oni. Zaroven som si uvedomil, ze ludia ako taki, za velmi nezaujimaju o priemernych ludi (ledaby o svojich blizkych, priateloch) ale o podmiernych a nadpiemernych ludi aby sa mali s kym porovnavat. S nadpiemernych su uzasnuti. Paci sa im ten pocit, byt uzasnuty. A o podpriemernych preto, aby si mohli stale povedat, som lepsi ako on. Ja som nieco ako viac ako on. Preto mam aj blog STOP emo, sexualite, obleceniu, vyzoru. Lebo ludia si hovoria haaaaa, on je emo. Tak ja som lepsi ako on. Haaaa, ona je lesbicka, tak som lepsi ako ona. On vazi tlusty a chodi v potrhanym satach s tehlou namiesto mobilu. So mnou sa predsa taky clovek nemoze rovnat.
Rad rozmyslam a ucim sa. Ci uz vlastnych chyb, z chyb druhych alebo iba z predstavivosti. Davnejsie som prisiel na to, ze takto to, co robim asi nie je dobre. Vtedy som este rozlisoval dobro a zlo (ale to uz je o inom). Ale nevedel som co s tym. Pamatam si ak bol hviezda Martin Madej. Urcite musi byt super clovek. No bol v jednej relacii a spraval sa tam ako najvacsi guru, co vsetko vie. Vtedy som si pomyslel, ze je trapny. Neskor, naozaj neviem kedy, som aj prestal sledovat vsetky celebrity aj bulvar. To iste mozem povedat aj o televiznych novinach, aj ked uprimne, nikdy som ich nesledoval. Ako maleho ma nudili a teraz tam nie je skoro ziadna dobra sprava. Na zle spravy nemam chut. Mam rad tie dobre. A ked si nahodou pozriem televizne noviny, tak tyzden sa bojim ist autom.
No naspat ku mne. Vedel som, ze vsetci sme si rovni ale zo spolocnosti som mal taky pocit, ze niektori su vo vseobecnosti strasne nizko a niektori strasne vysoko. Nejak sa mi to nepacilo, tak som aj od normalnej (beznej) spolocnsti zacal izolovat. Sice stale som bol v inej spolocnosti. Zil som v tom ze ludia priemerne zarabaju 20 000 a vysku ma aspon polovica Slovakov. Potom som prisiel na vysku a zacal som sa dozvedat realitu. Na vychode ludia maju problem zarobit 12 000 a vysoku skolu ma 13% Slovakov. Bol som pekne v soku.
V tom case som uz celebrity ignoroval, neboli pre mna nicim. Sice mam par hudobnych celebrit, pred ktorymi sa poklonim a podakujem, ale zije ich menej ako 5.
Poznam profesorov matematikov, ktori su v tom co robia, absolutna sveta elita. Proste nad nimi nie je nikto. Mal som prve take nahodne stretnutie v jednom office ak tam prisiel, som bol taky hotovy ze som sa skoro nemohol pohnut a este pol dna som bol z toho stretnutia. Pritom maximalne som povedal dobry den. Obdivoval som ich strasne.
No potom ma taki ludia aj ucili. Zatial boli dvaja. Absolutne elity na celej zemi v tom co robia. A ich pristup, nejednali ako na strednej skole, ze oni su bohovia a studenti nic. Pricom vacsina na ucitelov na strednej su hlupaci a vyzadaju oslovenie profesor. Mimochodom, titul profesor udeluje prezident SR. Bolo mi smiesne, som si predstavil, ze na strednej by sme mali jedneho docenta. Proste ucitel na strednej a sa z docentom nemoze rovnat v nicom. Prikladov je vela. Si predstavte, ze ked vsetkych tak aj jeho oslovite pan profesor a on na to: "No, ja som zatial iba docent"
Teda pristup ucitelov na vyske a najme tych elit, bol uplne iny. Nejednaju ani neprednasaju na urovni student ucitel, ale na urovni clovek clovek. Proste jasne davaju na javo, ze sme im rovni. Lebo sme ludia. Pri tom fakt mozu byt namysleni, navela a nikto im nemoze oponovat, ale jednaju ako clovek s clovekom, hoci nemaju amaterom v ulohe profesionala povedat ze su hlupaci. O tom koluje jedna velmi pekne prihoda, mozno v druhom blogu Ale pointa je v tom, ze su to ludia, co maju prve pravo mat hviezdne maniere a prepacilo by sa im vsetko. Ale su skormni a spravaju sa ako normlani ludia, ako keby neboli nic nextra ani pod. Aj tak s Vami budu o svojom obore hovorit, hoci im v tom doslova nesiahate ani po paty. A su radi, ak mate iny nazor ako nazor a s radostou diskutuju. Sice vzdy je spravny ich nazor, ale vzdy to tak pekne podaju, ze sa normalne z toho tesite
Potom som stretol ludi, ktori boli vo svojom obore fakt dobri, teda neboli amateri. Ale panecku, taki boli namyselni, ze fuj. Akurat bol vtedy so mnou clovek, je fakt guru a proste tych ludi prekona v com chce. Sice som videl ze v mysli sa z nich smeje, ale ak nahoodu nejaky podnet alebo otazka, tak jednal s nimi ako stale pokorne a slusne. Asi ani nevedeli ze kto je, prilis boli zahladeni do seba. Sice to bolo na vyske ale ziadny zamestanci to neboli. Na vyske sa robia specialne veci a tych guruov poznaju vsetci v tej svojej oblasti ze tam nieco take skoro nehrozi.
Trosku som odbocil, ale pri tych profesorkych elitach som zacal chapat, ze naozaj sme si vsetci rovni ako ludia. A aj zivot zobraka ma presne taku istu hodnotu ako moj. Preco by som mal by som lepsi ako on. Mozno som lepsi ako on v tom, v tom a tom ale urcite nie som lepsi clovek ako on.
Ako ked ste uz elita, ze naozaj od Vas nikto lepsi nie je, tak Vam pride strata casu sa s niekym porovnavat. Ale na druhej strane, myslite si, ze zobrak sa s niekym porovnava? On si zije kludne svoj zivot podla seba. Mozno by bolo aj co zavidiet. Aktualne som toho nazoru, chudoba je jednou s hlavnych podmienok spasenia a osvietenia. Pochopenia toho, comu niekto hovori Boh, niekto Alah ci Budba, vesmir alebo iba matka priroda. Osobne som presvedceni, ze v materialnom bohatsve a neda dosiahnut toto osvietenie.
To bola opat taka odbocka Som pochopil, ze vsetci ludia sme si rovni, ze treba ist svojou vlastnou cestou a porovnavanie nas s druhymi ludmi nas iba zdrzuje a nie je nam prospesne v nicom.
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
greenhorn
17. 7.júla 2008 22:21
Pre doplnenie: este velmi zijem v spolocnosti a od materialnej chudoby mam dost daleko, teda myslim ze aj od osvietenia mam dost daleko.
2
Výborne napísané. Je to zaujímavé ako porovnávaš stredoškolských a vysokoškolských profesorov. Žiaľ ja to ešte neviem porovnať ale dúfam že to v blízkej budúcnosti zažijem na vlastnej koži. Tiež mám taký pocit že tí najlepší - naozaj najlepší vo svojom obore - sú len obyčajní ľudia ktorý nepriahnu po nejakej sláve ale ich životným cieľom je odovzdať svoje vedomosti i ostatným. Zas na druhej strane ako si už spomenul sú i ľudia ktorý neznamenajú nič a tvária sa ako bohovia.
3
je to úžasne podaný pocit....svoje pocity....adrian....bose si úžasný spisovateľ a píšeš užasné zamyslenia..muísm sa od teba niečo naučiť
4
Aj keď vo veľa veciach s tebou nesúhlasím, a niektoré tvoje myšlienky sú naivné a ani si rozhodne nemyslím, že sme si všetci rovní, chýba mi taký typ blogov.
Napíš svoj komentár