Deň 3., 46km

No, dnesok bol narocny :D Ako som vcera slubila, zacnem ale este predoslym vecerom ktory sa do vcerajsieho blogu nezmestil. Nakoniec bol naozaj zaujimavy.

Na ubytku sa objavili tri slovenky, sestricky zo Ziliny, vsetky mali okolo 40 a boli hrozne vtipne. Dlho sme sedeli vonku a kecali, okrem ineho mi aj povedali ze moje opuchnute prsty su pri tolkej chodzi normalne a pravdepodobne sa dozijem dalsieho tyzdna. Dost ma to potesilo. Tak nejako sme spolu vsetci sedeli a popijali, bolo to fajn, az sme sa vecer chystali spat a jeden typek z Kanady z nicoho nic v kupelni odpadol. Bolo to dost desive, tri sestricky sa ujali sluzby a zacali ho ratovat. Mysleli si ze je to epilepticky zachvat, no on hned po prebrati vytrvalo tvrdil ze epilepsiu nema a obcas sa mu stane ze odpadne a ze je uplne ok a urcite nemame volat zachranku. Chvilu na to ale zacal grcat, tak niekto sanitku zavolal lebo si aj buchol hlavu, no on stale tvrdil ze je ok. Zdravotnici ho pozreli a povedali ze by mal ist do nemocnice pretoze moze mat otras mozgu, no on stale odmietal. Normalne nakoniec podpisal papier ze nikam nejde a neisiel. Hned ako sanitka odisla zacal grcat zase a zase a bol cely biely a spoteny a medzi grcanim tvrdil ako je strasne v pohode a urcite nemusi ist do nemocnice. Po case sme proti jeho voli zachranku zavolali znova a on uplne vazne zase povedal ze nikam nejde a podpisal ten papier!! Uz boli dost nastvani ale povedali ze proti jeho voli ho nikam zobrat nemozu. To je teda fakt divne. A tak sme ho tam mali celu noc, okolo jednej mu konecne bolo lepsie a sli sme vsetci spat, ale vela som toho nenaspala.

Co s nim je a ci vobec zije to netusim a ani sa to nikdy nedozviem, pretoze som pred siedmou rano odisla a svojim naspeedovanym tempom vyrazila.

Dnes som bohuzial musela nasledovat oficialnu cestu, pretoze som vedela ze najblizsie mozne miesto na prespatie je bud 20 km co bolo malo, alebo viac ako 40 km co bolo zvladnutelne, ale nesmela som sa nikde zamotat. A keby zase idem len pozdlz mora tak by sa mi to poriadne pretiahlo a to by som uz nedala. No ako vidite v nadpise, kilometre sa nazbierali aj tak.

Ked som vyrazila rano bolo pekne, stihla som vychod slnka pocas cesty a zaciatok bol cez pekne dedinky ako podla obrazku. Najedla som sa este na ubytku kedze som mala nejake jedlo zo vcera, a tak som prvykrat zastavila az na nejakom trinastom kilometri. No na moje prekvapenie dnes nebola prva desiatka najlepsia, bolo to cele take zdlhave, unavene a zacalo ma boliet lave koleno. Ta cesta vnutrozemim ma naozaj nebavila a ta bolest sa celkom zosilnovala. Po prvej zastavke na kave a kolaciku mi ale bolo lepsie a druha desiatka uz bola prijemnejsia. Tie rana sa mi pacia, pretoze najprv nikde nikto nie je a okolo osmej ked prechadzam cez dediny sa zacinaju objavovat ludia. Kazdy clovek ma zdravi a usmieva sa na mna, uz som sa naucila ze im musim povedat "Bom dia", na co mi oni povedia "Buen camino" a ja im "Obrigada" :D Deti mi mavaju a tesia sa, je to fakt mile.

Po dvadsiatom kilometri ma koleno stale bolelo no bolo to vydrzatelne, ale bohuzial prisla horsia bolest. Zacala ma boliet lava noha, zo spodu ako naslapujem, ale fakt ze brutalne. Robila som prestavky ale bolo to nic moc. Viem ale ze s bolestou tu musim ratat a tak som to nejako preckala. Dnes som totiz objavila novu zabavu - spievanie. Uplne normalne si pri kracani spievam, od srdca a nahlas ak tam nie su ludia, tichsie ak su :D Uz som sa totiz naucila ze ked je clovek backpacker ma vlastne dovolene vsetko a nikomu to nepride divne - napriklad si zvonka na batohu susim oprate ponozky, inu moznost nemam :D A tak proste kracam s batohom na ktorom su zvonka popripinane styri pary ponoziek. Ked si do toho spievam Severni vitr je kruty asi to vyzera vselijako, ale neriesim :D Prave severni vitr bol jeden z naj hitov dneska, dalej Ruty šuty arizona texas a Bajecna zenska.. postupila som do levelu ze som si tieto hity pustala do jedneho sluchatka a spievala aj s doprovodom.

Kilometre mi tak aj napriek bolesti ubiehali celkom rychlo, este asi dvakrat som sa uz tradicne zastavila na kavu a nanuk a po tridsiatom kilometri som sa dostala do fakt divneho stadia. Chvilu ma bolelo aj koleno aj cela noha tak ze som ledva doslapovala a o chvilu mi to zase uplne preslo a mala som pocit ze by som mohla zabehnut maraton :D Takto nejako sa to striedalo az do styridsiateho, bolo to vlastne celkom fajn, a tesne pred 40 som sa konecne zase dostala k moru. Dovtedy som totiz cely den kracala po hrozne nudnych lesoch. Mna lesy fakt nebavia, aj ked som na horach ktore milujem, vzdy sa uz neviem dockat kedy sa konecne objavia skaly. A dnes sa tie lesy prekvapivo tiahli aj dost velkymi kopcami, co mojej bolesti tiez velmi nepomahalo.

Vlastne sa dnes este stala taka vec, ze som si okolo obeda vyzliekla tricko s dlhym rukavom ktore rano nosim cez tricko, je to jedine ktore tu mam, a dala si ho zvonka na batoh. No a nejako sa mi podarilo ho po ceste stratit. Bola som naozaj dost nestastna, pretoze nic ine dlhe tu nemam, uz len softshellku a v tej je mi asi do minuty zase hrozne teplo. Nechcela som sa vracat, poslednykrat ked som to tricko s istotou mala bolo asi 10 kilometrov dozadu, a tak som prijala fakt ze mi bude po zvysok casu bud zima alebo teplo a sla dalej.

Asi o dve hodiny neskor som kracala a predbiehala par s batohmi, ked na mna zrazu ten chlap zakrical ze ci som ich uz predbiehala dnes naobed. Povedala som ze si nie som ista, mozno, a on na to z batoha vytiahol moje milovane tricko s dlhym rukavom a spytal sa ci som ho nestratila! :D Ja som bola taaak stastna, asi desatkrat som im dakovala a ponukla im z mojich cipsov ktore nastastie nechceli, lebo ja som po nich tuzila uz od rana a tak som bola natesena spraskat cely balik :D No hej zazraky sa deju, tricko mam naspat a aj ponaucenie ze si mam davat lepsi pozor.

Vratim sa teda ale k dnesnej ceste. Po tom styridsiatom kilometri som uz naozaj velmi dufala ze sa kazdou chvilou objavi dedina do ktorej mam namierene, ale bohuzial.. Od kilometra 44 uz pomaly ani neviem co sa dialo, pretoze som namiesto noh mala dva obrovske kamene a naozaj mlela z posledneho. Mala som do toho hrozny strach ze ked uz tam dorazim ubytko uz nebude volne, pretoze to sa neskor podvecer stava. Nejakym zazrakom som sa tam konecne pred piatou doplazila a skoro doslova odpadla od radosti ked mi povedali ze maju volnu postel.

Dokonca mi ani nevadi ze je to miestnost s 30 ludmi v ktorej maju vsetci topanky a tak to tam smrdi ako keby tam niekto zomrel (minuly rok). Fakt je mi to jedno, bola som tak stastna ze som hned zamierila do sprchy a medzitym si este dala od nejakeho holandana kupit v obchode jedlo a pivo, pretoze uz som tam nevladala zajst. Teraz uz cista a vonava sedim na terase, kecam s ludmi ktori striedavo prichadzaju a odchadzaju a snazim sa zacat si citit nohy. Nikdy by som nepovedala ze budem tak rada ze jednoducho len sedim :D

Planujem si este dat jedno-dve piva, trocha posediet a ist spat lebo dnes to naozaj potrebujem.

Zajtra planujem rest day, chcem prejst tak okolo 25 km viac nie, naozaj mi treba oddych. A taktiez uz chcem celkovo spomalit, nechcem to cele skoncit az tak skoro a historky o dievcati zo slovenska ktore dalo 120 km za tri dni uz koluju po vsetkych ubytovniach :D

Zdieľaj článok na facebooku
319 odoberateľov
H8u

Som nesmrtelna a rada robim zle a ešte sa zmestí 966 znakov.

Komenty k článku

  1. 1
    Majmarad

    36 ročný ujo

    kks, ja to ani nečítam. Dal som len prvý deň, ale aj tak ti dám hviezdičku, lebo toto obdivujem :)
  2. 2
    Nerwous15

    26 ročný muž
    furt rovno a dzig do ľava :P

    Na koleno lad, ked sa ti da zohnat, malo by to prestat.
    Mozno ked v tempe vytrvas, tak aj v spravach budes :S hore pupkom (hehe)
    Budu aj dajake fotky? To vlnite kameniste more zo vcera znelo rozkosne
  3. 3
    H8u

    26 ročná žena
    Štefanov

    @nerwous15 dakujem, skusim :D no snad nebudem hore pupkom, uz naozaj spomalujem! :D
    pridala som nejake fotky ale nic moc nemam :D
  4. 4
    Yeya

    27 ročná žena
    CP

    konečne dobrý blog, dnes som otvárala Birdz dúfajúc, že tu bude Deň 3. :D :D
  5. 5
    H8u

    26 ročná žena
    Štefanov

    @yeya tesim saa velmi! <3 :D
  6. 6
    Danieldevil

    28 ročný muž
    Bratislava/Trnava

    ja som mal minulý rok problémy s kolenom, pričom som to nikdy v živote nemal, pritom som neprešiel ani nejako extrémne veľa, asi 35km za 3 dni čo som na dovolenkách mával bežne, ale to je nepodstatné, to som chcel, že pomáha sťahovačka na koleno, aj preventívne, ešte kým nebolí :)

    A dobré vlogy, čítam pekne postupne ráno v robote, držím palce :)
  7. 7
    Lakero

    21 ročný chalan
    Ďaleko za siedmimi horami

    Nečítam blogy ale toto ja môžem (thumbs)