Deň 6., 28km

Dnesny den bol zatial zo vsetkych najkratsi a pritom asi najvycerpavajucejsi. Presli sme len 28km ale slnko extremne palilo, bolo nad 30 stupnov a malokde bol tien. Hovorim v mnoznom cisle pretoze este stale som s tymi dvoma nemcami ktorych som stretla predvcerom.

Vlastne este som sa chcela vratit k vcerajsiemu veceru, vacsinou blog pisem podvecer ked dokracam a tak udalosti potom spominam az v dalsom. No a ten vcerajsi vecer bol proste dokonaly! :D

Ako som spominala ubytovali sme sa v posh hosteli lebo v tom meste ubytovna nebola a strasne sme sa tesili z naozajstnych perin, uterakov a cistej sprchy. Skocili sme si kupit veceru a uvarili si paradne cestoviny no a cestou sme sa zastavili v malom cinskom obchode kde vsetko stalo euro. A kupili sme si tam tri hrackarske trumpety, ja cervenu, Moritz (ten akcny) modru a Daniel (ten co sa mu nechce chodit) zelenu. No a od toho momentu tieto trumpety hraju v nasej ceste vyznamnu rolu :D :D Vydavaju totiz uplne odporny hlasny falosny zvuk a ked na ne hrame je to pocut cez tri ulice a je to taka strasna zabava ze tak ako som sa smiala vcera uz som sa nesmiala asi mesiace :D Normalne som plakala a medzi smiechom hrala na trumpetu a toto nas drzalo asi dve hodiny :D

Potom sme si kupili piva, velku dozu zmrzliny, zobrali z hostela lyzice a sadli si na obrovsku skalu pri mori. Sedeli sme tam, jedli zmrku, pili pivo, hrali na trumpety a pozorovali zapad slnka a to bolo nieco tak uzasne ze uz mi dlho nebolo lepsie. V ten den rano ked sme kracali sme sa rozpravali o tom, aky bol najlepsi den v nasom zivote. No a vecer na tej skale sme sa rozhodli ze vsetci svoj najlepsi den v zivote menine za tento a ja som s tym uplne stotoznena :D Bolo to fakt super.

Rano sme si poriadne prispali lebo v tom hosteli sa spalo fakt uzasne a na cestu po malych ranajkach vyrazili az pred deviatou rano. Tym sa konecne dostavam k dnesku, dnu cislo 6.

Ako som uz spominala slnko neskutocne prazilo a na nase prekvapenie sme sa celych dvadsat kilometrov splhali cez debilnu horu. Ja mam hory rada ale toto bolo fakt strasne, na tom pecucom slnku s ubolenymi nohami a batohmi to proste bola hroza a niekde na patnastom kilometri som sa skoro rozplakala. Hovorila som ze ukradnem bicykel a pobicyklujem k najblizsej zastavke a pojdem domov, tak mi bolo hrozne :D Nejako sme to ale doklepali a od dvadsiateho kilometra uz to zase bolo super. Vyhravali sme na trumpety a pocuvali hudbu a zrazu sme stretli toho kanadana ktoreho som v den cislo tri odpadnuteho zachranovala!! On zije! Bola som fakt stastna ze ho vidim. Dokonca je teraz ubytovany v rovnakom hosteli ako my.

Kracali sme dalej a chvilu pred mestom dalsie prekvapko - predbiehali sme tie tri slovenske sestricky ktore som stretla v ten isty den ako kanadana! Vyobjimali sme sa a chvilu pokecali a sli sme dalej, ja totiz teraz vsetkych stretavam napriek tomu ze som rychlejsia pretoze som si dala ten extra den chodze okolo rieky. Kanadan aj sestricky sli trajektom, takze som vlastne cca o 35 kilometrov popredu. Dalsi dovod preco som rada ze som sa tak vtedy rozhodla, aspon vela ludi znova uvidim.

Dorazili sme do fakt velkeho mesta, je tu dokonca Decathlon!! Tak ma stve ze z neho nic nepotrebujem :D No bohuzial ani tu nie je ubytovna, to ma stve lebo sa mi nechce platit 15€ za hostel ked mozem mat ubytko za 5€ ale tak co uz. Pozreli sme dalsie mesta a uz by tam mali zase byt tie lacne ubytka. No ale teda musim uznat ze je fajn byt zase v peknom a cistom a mat naozajstnu perinu.

Po tradicnej vytuzenej sprche sme si trocha oddychli a vybrali sa do obchodu kupit si veceru. Predvcerom ked som ich stretla sme v jednom obchode videli take male prasa cele zabalene a zamrazene, vyzeralo to fakt creepy a ten akcny nemec odvtedy vkuse hovori ze on chce kupit to prasa a upiect ho :D :D Ja uz normalne verim ze je schopny to spravit, nastastie zatial v ziadnom hosteli nebola rura ale on uz pozeral kolko stoji v Santiagu airbnb s rurou aby mohol upiect cele prasa :D No ked uz nic ine aspon z toho mame hroznu srandu.

Prasa sa teda ale nekonalo, akcny nemec siel do decathlonu a my s tym druhym sme povedali ze zatial pripravime veceru a prekvapime ho vyberom. Rozhodli sme sa spravit tortilly s tuniakom, vajcom, cibulou a kukuricou ale nevedeli sme sa dohodnut na postupe a tak on spravil 5 svojim sposobom a ja 5 svojim a bola to fakt hrozna sranda, hrali sme sa ze sme v kulinarskej sou a sutazime. Ked prisiel Moritz z decathlonu s vyberom bol spokojny a na moju velku radost rozhodol ze moje tortilly su lepsie.

Pri veceri sme sa dali do reci so skupinou asi osmych americanov, vsetci maju nad sestdesiat a su hrozne srandovni a tak s nimi teraz kecame a pijeme pivo, ale oni zacali riesit politiku co mna nezaujima a tak sedim na terase, oddychujem a pisem tento blog.

Zajtra chceme zase dat aspon styridsat kilometrov tak uvidime, dufam ze nebudu ziadne kopce a ze slnko bude menej palit ale tym si nie som az tak ista. Nevadi, aj tak si to uzivam a hlavne som si uvedomila ze som dnes presla cez polku celej cesty! Pride mi ako keby som vyrazila len vcera a zaroven som toho uz tolko zazila, no este ma toho aj vela caka. Tesim sa na dalsie dni!

Zdieľaj článok na facebooku
320 odoberateľov
H8u

Som nesmrtelna a rada robim zle a ešte sa zmestí 966 znakov.

Komenty k článku

  1. 1
    Barb

    hrá sa, že má 2 roky
    Piešťany

    Toto je uplne naj. Cela tvoja cesta mala byt sfilmovana :D
    Ked ta doteraz nezavolali do ziadnej talksou kvoli muse tak po tomto by mali.

    Vela stastia zelam <3
  2. 2
    H8u

    26 ročná žena
    Štefanov

    @barb dakujeem najviac! <3 :D
  3. 3
    Majmarad

    36 ročný ujo

    @1 určite sprav fotku, ako pečiete to prasa. Podľa mňa sú tí tvoji kolegovia schopní aj nejaké uloviť počas cesty :D