osudom vaším, tvojím i mojím.
Slobodný svet, kde si kazdý tyká,
myseľ si konečne na dobro zvyká.
Myslíme na veci úplne zbytočné,
vôbec nespíme, máme mory nočné.
Otvorme oči, prebuďme sa zo snov,
nečakaj na nič, no tak ma oslov.
Sedíme v laviciach, kde by mali sedieť iný,
blbci, vrahovia, zlodeji, špiny.
Sedíme v laviciachhlúpy i múdry,
nastavil som tvár, tak ma už udri.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
tinka23
11. 2.febuára 2009 20:45
vau...ten posledný verš...strašne dobré zakončenie...5 hviezdičiek
Napíš svoj komentár