Plač i smiech

Tak tenká hranica radosti či smútku,
nevinný smútok, či hlboký žial,
slzičky trblietavé v očiach kútku,
i ty si ich často mal.

Žial odchádza, trápenie poľaví,
chceš byť sám v túto chvílu,
tvár mokrá padá do dlaní,
do nich vyplačeš svoju vinu.

Pocítiš úľavu,
smútok odplavil vodopád sĺz,
pozdvihi hlavu
a teraz sa zasmiať skús.

Veď smiech predsa má tú moc,
prekonať piliere železného mosta,
ako mesiac prežiari tmavú noc,
na tvári vyschne slzička prostá.

 Báseň

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu