Žil so svojimi rodičmi do roku 2011, kedy tragicky zahynuli pri dopravnej nehode. 7 rokov žil v jednej malej dedinke, kde spoznal to najúžasnejšie dievča, ktoré miloval. Ale keď mal 7 rokov museli sa odsťahovať. Jeho otec si našiel stokrát lepšiu prácu ako mal tu. Marek najprv protestoval lebo nechcel stade odísť ale musel.
Jeho život v novom meste, nový kamaráti, nový ľudia škola proste všetko. Vtedy to bol typický blonďáčik z modrými očami. Neunikol pohľadu žiadnej malej napadničke. Ako išiel čas Marek prešiel základnú školu, šiel na strednú. Nebola to stredná ako každá jedna ale bilingválne gymnázium zameraním na jazyk španielčina. Musel sa učiť španielčinu rok a potom mohol oficiálne nastúpiť na školu.
Prešiel prvý rok a Marek ostal strašne emociálny typ. Takže človek sa nenazdal a stal sa s neho „emák“ žiadne rezanie žíl ani nič podobné. Proste obyčajný emo chalan, ktorý sa nehanbil za svoje slzy.
Najprv si nechal narásť dlhšie vlasy hneď v prvom ročníku. Postupom času sa s pekného blonďáka stal čierno vlasý chalan. Nehanbil si dať čiernu linku alebo čierne nechty, aj keď väčšina ľudí na neho pokrikovali špinavý emácky buzerant. On dobre vedel že nie je homosexuál a reči ľudí ho netrápil. Jediné čo ho trápilo bolo neprestajné depresie, strašná bolesť na srdci chuť vykričať celému svetu ako ho nenávidí. Ale sa bál, bál sa toho ako budú nato reagovať jeho rodičia.
Nikdy nečakal, že jeho otec bude jeho oporou v tom všetkom čo sa okolo neho dialo. Mama sa nevedela s tým zmieriť že je jej jediný syn a trápia ho depresie. Ale je mu bolo jedno či je jeho matka proti alebo za.
Nikdy nemohol zabudnúť na svoju lásku Janu. Dni a noci na ňu myslel. Niekedy ho to prestávala už aj baviť.
Odrazu sa stalo to, vrátil sa do svojho rodného mesta. Tam stretol svojho najlepšieho kamaráta, ktorý ho vo všetkom podporoval vždy bol pri ňom. Len raz sa dozvedel čo nechcel. Že Martin jeho najlepší kamarát chodí s jeho detskou láskou. Bolo to preňho strašné, ale nechcel to dať najavo, že ho to trápi. Tak ostal s Martinom v stálom kontakte, aby vedel čo je s Janou. Po dlhom čase sa dozvedel, že Martin sa s Janou rozišiel. Bol strašne šťastný len to nechcel dať najavo pred Martinom. Len vtedy Marek nevedel, že ju nechal kvôli nemu.
Ako plynul čas, plynuli aj ich roky. Marek už neveril tomu, že ešte raz bude s Janou zoči-voči stáť oproti sebe. Cez Martina sa dostal k tomu, že aký štýl hudby počúvam. Nevedel či to bolo znamenie alebo čo, ale počúvali ten istý štýl. Tak Martin zakaždým ako vedel o nejakom koncerte v ich meste tak dal Marekovi hneď vedel. Vždy si bol na sto percent istý, že tam bude aj Jana.
Marek vždy vedel, že je to ona pokým neprišiel deň a ona sa neprefarbila. Potom prestal chodiť, lebo si myslel, že prestala aj ona.
Písal sa jeden najhorší deň v Markovom živote. Bol to letný deň. Jeho rodičia boli v práci. Keď sa vracali domov, tragicky zahynuli pri dopravnej havárii, ktorú zapríčinilo druhé auto, kde bol vodič pod vplyvom alkoholu. Marek v ten deň stratil všetko. Stratil rodičov, stratil dom, lásku všetko. Po pohrebe, ktorý sa konal v ich rodnom meste Marek zavolal svojmu kamarátovi Martinovi, že či môže určitý čas uňho prespať. Martinovi to vôbec nevadilo, lebo mal druhú babu.
Marek býval uňho 3 dni. Po troch dňoch sa rozhodol ísť na cintorín kde by sa porozprával so svojimi rodičmi o tom čo ho trápi a tak.
Ako tam sedel už necelých 5 hodín. Odrazu zbadal čiernu postavu v diaľke. Lenže už bolo neskoro, keď ju zbadal. Stála pred ním krásna dievčina. Mala červené vlasy a neuveriteľne krásny úsmev.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár