Keď sa pozrieš do tvári smrti. Pohľadom, ako kameň Ťa drtí. Zažil som to len raz, v jednej bohapustej štvrti. Na zemi nehybne ležal bezdomovec, ako plastiková figúra z obchodu. Ďalej nevládal niesť bolestné bremeno z manželského rozchodu. Nad hlavami sa nám vznášala čierna vrana. A oznamovala, že už ho očakáva druhá strana. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj