Keď sa pozrieš do tvári smrti.
Pohľadom, ako kameň Ťa drtí.
Zažil som to len raz, v jednej bohapustej štvrti.

Na zemi nehybne ležal bezdomovec, ako plastiková figúra z obchodu.
Ďalej nevládal niesť bolestné bremeno z manželského rozchodu.

Nad hlavami sa nám vznášala čierna vrana.
A oznamovala, že už ho očakáva druhá strana.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár