Polož si otázku. Poznáš sám seba?
Keď si myslíš, že sám seba poznáš, je to obyčajné klamstvo! Nepoznáš sa a možno sa asi nestihneš spoznať.
Ja som si myslela, že sa poznám na 100%. Omyl! Myslela som si, že sa poznám po psychickej stránke, myslela som si, že sa viem ovládať, že poznám svoje hranice, že viem ako sa zachovám v daných situáciach. Mýlila som sa. Veď ja sa vôbec nepoznám! Slovíčko NIKDY sa u mňa zmenilo PREČO NIE? Prekvapujem sama seba, či už v dobrom, alebo v zlom.
Kedy sa spoznám? Ako začať? Spoznávam sa na vlastných chybách, blbostiach, úletoch, výmysloch...
Sklamala som svoje JA, vďaka svojimi nerozvážnymi krokmi, svojou blbosťou, svojou neschopnosťou, svojou nedomyslenosťou. Čo teraz?
Preto dbám na to, aby do mňa nikto úplne nevidel, pretože pochybnosti o tom, nakoľko som schopná, vzbudzujú viac úcty, ako presné poznanie svojich duševných pokladov, nech sú akokoľvek veľké.
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
akuska
23. 7.júla 2008 01:33
žiadny inteligentný človek, by ti nikdy nepovedal, že sám seba pozná na 100 percent. Aspoň podľa mňa.
2
ucis sa na vlastnych chybach nikto sa nepozna na 100 % pokial zachovas pokoj aj zlozitych situaciach tak ti riesenie pride samo ak sa chces spoznat tak zi zivot naplno a nestrachuj sa ze nieco pokazis nie kazdy je dokonaly a kazdy sa meni...
4
práve ti napísal koment človek, ktorý sa pozná .
ako máš začať so sebapoznávaním?
v prvom rade pred sebou prestať skrývať, všetko, čokoľvek, či už príjemné, alebo nepríjemné.
v druhom rade o tom premýšľať, rozprávať sa o tom sama so sebou.
(znie to vtipne, že?)
zjednodušene povedané má každý človek (aspoň) dve (základné) časti - dobrú a zlú.
ale väčšinou obe hovoria naraz, a to čo hovoria sa mieša, a človek má pocit, že tá zmiešanina je on sám.
ale to nie je pravda. človek je niečo nad týmito dvoma časťami, môže si vybrať ktorý prístup v tej-ktorej situácií využije.
ale na to si najprv musí obe časti uvedomiť.
a na to ich musí oddeliť, a konfrontovať. často. proste ich nechať viesť diskusiu.
najprv ju bude musieť akoby "fingovať", ale časom zistí, že už nemusí. jeho "dobrá" a "zlá" časť budú skutočne viesť dialóg. a on bude pozorovateľ, a bude počúvať, a na základe toho o sebe zistí mnoho, časom možno dokonca všetko, ale hlavne - bude si môcť zvoliť. pochopí, že on je niečo viac ako dobro alebo zlo, že on je nad oboma týmito "stranami".
ako máš začať so sebapoznávaním?
v prvom rade pred sebou prestať skrývať, všetko, čokoľvek, či už príjemné, alebo nepríjemné.
v druhom rade o tom premýšľať, rozprávať sa o tom sama so sebou.
(znie to vtipne, že?)
zjednodušene povedané má každý človek (aspoň) dve (základné) časti - dobrú a zlú.
ale väčšinou obe hovoria naraz, a to čo hovoria sa mieša, a človek má pocit, že tá zmiešanina je on sám.
ale to nie je pravda. človek je niečo nad týmito dvoma časťami, môže si vybrať ktorý prístup v tej-ktorej situácií využije.
ale na to si najprv musí obe časti uvedomiť.
a na to ich musí oddeliť, a konfrontovať. často. proste ich nechať viesť diskusiu.
najprv ju bude musieť akoby "fingovať", ale časom zistí, že už nemusí. jeho "dobrá" a "zlá" časť budú skutočne viesť dialóg. a on bude pozorovateľ, a bude počúvať, a na základe toho o sebe zistí mnoho, časom možno dokonca všetko, ale hlavne - bude si môcť zvoliť. pochopí, že on je niečo viac ako dobro alebo zlo, že on je nad oboma týmito "stranami".
Napíš svoj komentár