Vsetko by malo byt dole hlavou...Tak aby vsetko bolo spravne..Lebo mne sa pretocil svet...O 180 stupnov?Nie...Dala by som tomu len 160 lebo zas az taka zmena to nie je..Aj ked...Som uplne mimo...Vyebana zo zivota doslova..On..a ja?ha ha..to ne..a pritom stalo sa,deje sa,stane sa..komicka a smiesna predstava..nerozumiem tomu..keby sa tak dalo zit v spomienkach..nemyslim cerpat z nich energiu,to robim denodenne aby som vobec vstala z postele,ale realne v nich zit prezivat stale znova a znova isty casovy usek aj ked by to bolo iba par hodin..takto som v situacii ze spominam na stastie a lubim ho ale pred sebou nevidim nic,nicovate nic proste hmlu a prazdnotu a ziadny ciel..dobre viem ze tento vztah ma znici,nici ma od prvej chvile ako sme sa stretli..cele je to len o tom ze mi da lasku,kusok lasky po ktorej tak tuzim a potom sa par hodin,dni,tyzdnov neozveme jeden druhemu,snazim sa a tvarim sa ze zijem dalej no prazdnota ma vzdy dobehne a ja viac nevladzem hrat a uz sa prihlasujem na fb a uz pisem kedy a kde sa uvidime a uz sa zbesilo tesim na tie jedine zelene oci na svete ktore maju pre mna zmysel...som na nom zavisla..velmi a nerozumne...keby to len vedel..odisla som z jeho bytu,chybal mi hned ako som nastupila do vytahu a ked som o 2 hodiny prisla domov,v hlave som uz mala zanalyzovanu kazdu chvilu tych hodin ktore sme spolu stravili....je take lahke uverit,ked ma obijma,ked ma bozkava,ked ma chce tiez...je take lahke pochybovat ked tu sedim sama bez neho,ked viem ze tento tyzden ho neuvidim,ked viem ze realita je proti nam...a vo mne sa vsetko len bije...som ticho..bojim sa povedat,bojim sa odmietnutia,bojim sa prijatia..co moze spravit?povedat ze to citi rovnako a bude nas oboch boliet ten cas ktory spolu nebudeme lebo spolu byt nemozeme alebo ma moze poslat prec..o tom ze by som to asi nezvladla nemusim hovorit...lubim ho..dpc..preco laska boli??

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár