Akoby nik nevedel, kto v skutočnosti som. Akoby ma nik nevedel pochopiť. Tak ako on. S ním som sa zamýšľala nad tajomstvami vesmíru. Len s ním. 

Odišla som, ďaleko. Odcudzili sme sa. Kvôli mne. Nemala som čas. Náladu. Ignorovala som ho a toto sú dôsledky.

Prečo sa s nimi neviem zmieriť?

Teraz mi chýba. Teraz, keď je preč. Vlastne je stále tu, ale inak. Doteraz som  vlastne nechápala, čo pre mňa znamená.

Chýbajú mi naše dlhé rozhovory do noci. Chýba mi je filozofovanie. Chýbajú mi jeho nepríjemné otázky. Chýba mi všetko. Je to preč. Neodvratne.

Tak veľmi by som mu to chcela povedať. Všetko. No nemôžem. Čo by si pomyslel. On už zabudol.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
meen  7. 1. 2017 19:46
su veci na ktore sa nezabuda, urcite by som to na tvojom mieste skusil
2 
fotka
nicmanenapada  7. 1. 2017 22:19
To neznie ako veci, na ktoré sa zabúda. Veru povedz.
Napíš svoj komentár