Bolo to dávno, čo som ho stretla prvýkrát. Hladiac na podlahu s fľašou sladkej hnusoby išiel po chodbe. Jeho tvár neprejavila žiadnu emociu. Pamätám si to dosť jasne, aj ked od toho ubehli už 4 roky.
Ak by mi vtedy niekto povedal, že sa naše cesty stretnú a skončíme v hlbšom vzťahu, asi by som ho vysmiala. Asi preto, lebo som ho obdivovala, ale chémia medzi nami nebola. Chémia bola moja prvá láska. Druhá bola sklamanie. Tretia je on, je aktuálna, no neviem či z nej raz vzíde život.
Nosí mi kvety, je zdvorilý. Má silné morálne zásady, dobrý zmysel pre humor, no stále mi niečo chýba. A možno je chyba vo mne (možno určite), možno nie som predurčená na to mať vzťah a neskôr rodinu. Som skôr samotár, tak mi je dobre.
...sedím a rozmýšľam, či ma tento vzťah nebude na medicíne brzdiť (a jeho tiež), i ked práve medicína je jedna z vecí, ktorá nás spája..
Láska je mocná, (no niekedy ne)stačí.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
17. 12.decembra 2017 02:03
Držím palce, nech to vyjde!
Napíš svoj komentár