Vtedy … vtedy keď sme spolu ležali na jednej nemocničnej posteli.. Pamätáš sa? Stretli sme sa v tej nemocnici, skoro z rovnakého dôvodu a ešte aj operáciu sme mali v ten istý deň. A pamätám sa dokonca aj na výraz sestričky keď sme jej oznámili že chceme byť spolu na izbe. Tvárila sa akoby zjedla pokazenú kapustu. Boli to pre mňa tie najkrajšie 3 týždne. Lebo som bola s tebou.

Ráno o 10 si mal mať operáciu. Nič hrozné. O trištvrte si prišli pre teba. Znova sme ležali vedla seba a boli na notebooku. Naliehali na teba že musíte ísť no ja som ťa zadržala. Pobozkala som ťa a popriala veľa šťastia. Ostal si trochu prekvapený. Pousmial si sa a odišiel.

Asi po hodine a pol ťa priviezli späť. Ešte si spal. Vyzeral si tak nevinne, tak sladko. Prisadla som si k tebe a hladila ťa po vlasoch. Po ďalšej pol hodine prišli zas po mňa. Ty si spal takže si o tom nevedel.

Zobudila som sa na ostrú bolesť v ruke. Mykla som sa lebo to veľmi bolelo a ty si ma hneď objal že mám byť kludná. Potom som si všimla že ležím v jeho posteli a on je vedľa mňa. Chcela som ho tiež objať no moja obviazaná, operovaná ruka mi to nedovolila. Ty si sa len pousmial, pobozkal ma na čelo a posadil sa. Až vtedy som si všimla že od členku do pol stehna má obväz. Úplne mi vypadlo že už aj on má za sebou operáciu. Spýtala som sa ho kam sa hrnie. Chcel piť. Tak som sa postavila a priniesla mu Colu. Poďakoval, ževraj som nemusela on by si zobral sám. Mňa to neobťažovalo pokiaľ šlo o neho. Potom prišla tá odporná sestrička, ktorú si nemal rád ani ty, ani ja. Usmiala sa na nás, vytasila svoje žlté zuby a odporne sladko ti oznámila že máš ísť s ňou.

Keď si sa vrátil bolo už neskoro večer. Nepamätám sa, prečo si sa vrátil až vtedy ale viem že som už spala. Lahol si si vedľa mňa a tiež si zaspal. V noci si ma zobudil pretože si sa veľmi mykal. Zjavne preto, že ťa bolela noha. Ja som ťa objala zdravou rukou, šepkala ti upokojujúce slová a ty su sa po chvíli upokojil.

Takto sme tam boli ešte dva týždne. Sestričky si o nás šepkali a dokonca aj ten fúzkatý doktor, spomínaš si? Aj tie ostatné decká. Nevadí, my sme si ich nevšímali. Obom nám stačil ten druhý a spolu sme boli šťastní aj na takomto mieste.

Vtedy to bola čistá náhoda že sme sa tam stretli ale nemohlo sa stať nič lepšie. Odvtedy sme stále boli spolu. Až dodnes. Milujem ťa

 Blog
Komentuj
 fotka
chidori  3. 1. 2011 20:01
vadí mi tam slovo "kotník" inak v poriadku
 fotka
nybaby  3. 1. 2011 20:37
ja som sa rozplakala. krása!!!!!!!
 fotka
kiminqa4  3. 1. 2011 20:57
pekné len na teba mi to príde až moc lásky plné n___n XD
 fotka
0mega1  4. 1. 2011 00:31
Napíš svoj komentár