na svet už dlhšie inak pozerá,
zistilo že svet krutým miestom je,
a aj ona krutým životom žije.
„Ružové okuliare“ už dávno zložila,
tá pesimistická časť v nej ožila,
na zlú ,
zmenila svoju povahu.
Na okraji priepasti dievčina stojí,
do tých hlbín pozerá,
temné hlasy volajú ju,
no ona sa ich bojí.
Aj keď toto divadlo,
význam vôbec nemalo,
našla v sebe novú vlastnosť,
zaprieť ju chce, no je to slabosť.
Priznať si to nechce, veď prečo aj?
Veď to nieje moderné, vraj.
Okuliare ružové znovu si dá,
a životom krutým sa ďalej uberá.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
jéj Pripomenulo mi to..niečo.. ale pointu som myslím pochopila..a je to.. také reálne..páči sa mi to
(prepáč..dneska sa nejako neviem vyjadrovať :/ )
(prepáč..dneska sa nejako neviem vyjadrovať :/ )
Napíš svoj komentár
na svet už dlhšie inak pozerá,
to mas pravdu