Bol raz jeden hvezdár. Miloval život a jeho poslanie skúmať hviezdy bolo pre neho tým najdôležitejším poslaním. Jedného dňa našiel hviezdu, ktorú miloval. Bola to mladá hviezda. Žiarila pre hvezdára síce intenzívne, ale krátko. Po pár mesiacoch však úplne zhasla.
Hvezdár bol z toho smutný, jeho práca ho prestávala baviť, už nedokázal pozerať na hviezdy s toľkou láskou a zanietenosťou, trápil sa kvôli tejto hviezde...
Ale čas všetko vylieči a tak sa stalo aj u hvezdára, že po čase ho jeho hviezdy opäť privábili späť k práci. Začal opäť intenzívne pracovať, skúmať hviezdy na nebeskej oblohe. Bol opäť šťastný, hoci nemal svoju hviezdu. Mal možnosť každý deň vidieť nebo plné hviezd počas dlhých nocí, skúmať nové a nové hviezdy, súhvezdia, planéty. A tak plynul čas...
Počas jednej z týchto nocí spozoroval hvezdár jednu zaujímavú hviezdu. Už dlho svietila na nebi, nie však veľmi jasne a preto jej hvezdár nevenoval toľko pozornosti. Ale teraz žiarila tak, ako nikdy...Silno a veľmi jasne, bola to krásna hviezda, svojou silou a krásou prekonávala všetky tie početné hviezdy na oblohe... a hvezdára veľmi očarila. A on sa do tejto hviezdy zamiloval.... začal ju skúmať, svoj čas venoval iba tejto hviezde, ktorej dal to najkrajšie meno.
Hviezda cítila všetku lásku a pozornosť, ktorú jej hvezdár venoval. A hviezda sa mu za to odmenila tým, že začala svietiť iba pre neho...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár