Poďme snívať a na realitu zabudnime. (2) Paríž, ktorý som odsudzovala teraz zbožňujem.

Poďme snívať a na realitu zabudnime. (1) Tomáš, milujem tvoje vlasy.

Dlho som nevedela, že prečo som taká prázdna, bez života. Nemohla som na to prísť. Vlastne som to ani nehľadala. Zistila som prečo to tak je.
Viete ako sa hovorí: "Až keď niečo stratíš,zistíš akú to malo pre teba cenu!"
A zistili sme to obe. Jedna skôr, druhá neskoro.

Ale začnem od začiatku aby som vám to objasnila

S Luckou sme sa poznali od detstva. Ešte naše maminky boli kamarátky. A stali sme sa nimi aj my. Hoci sme sa stretávali len zriedka, čím sme boli starší tým sa naše priateľstvo utužovalo. Až sa utužilo do určitého bodu. Lucka sa stala mojou bútľavou vŕbou. Mohla som sa s ňou porozprávať o všetkom a keď myslím o všetkom tak o všetkom. Rozprávala som jej o mojím problémoch s chalanmi, kamarátmi, rodinou.. etc.
A bolo to aj naopak. Mohla mi povedať čokoľvek a nikto sa to nikdy nedozvedel. Prelom nastal až keď sa začala kamarátiť s Zetkom (tak budem prezývať to dievča). Lucka sa začala meniť na niekoho koho som do vtedy nepoznala. Až to vyústilo do takého bodu, že mi pred jej vtedajšími kamarátmi povedala, že som: "najväčšia piča akú do vtedy spoznala." ponížilo ma to natoľko, že som sa s ňou chcela prestať rozprávať, ale nešlo to, lenže bolo to asi osudom. Pohádali sme sa a vykričali sme si všetky špinavosti aké sme mohli. Hoci tá časť odcitujem ju: "Kľudne sa ku*vy, veď nič iné ani nedokážeš, až po čase, keď bude neskoro si uvedomíš, že čo si urobila, ale budeš mať smolu lebo moje dvere od srdca budú pre teba zavreté a kľúč zahodený. Ťažké ho bude hľadať, ale ešte ťažšie trafiť do dierky. Je mi ľúto, že som si až teraz uvedomila, aká je tvoja pravá tvár. Alebo sa len teraz pretvaruješ aby si zapadla. Jedno si pamätaj každý má život taký aký si ho urobí." a potom sa správa bola dlhá a boli tam takéto alebo podobné slová a vety. Boli to aj oveľa, oveľa horšie správy ako som tu uverejnila, ale nemôžem sa tým chváliť, lebo som bola vtedy hlúpa pubertiačka, ktorá vypustila z huby také sračky, aké si nikto nezaslúži počuť.
Potom sme sedem mesiacov o seba ani nezakopli, až keď mi prišla na FB správa s ospravedlnením a s prosbou o nadviazania kontaktu. Bola to fakt silná správa, ale kamaráti ma natoľko oblbli, až som ju od-pinkala s tým, že nestojím viac o jej kamarátstvo. To bola tá najväčšia chyba, akú som vtedy mohla urobiť. Ako sa ukázalo tí kamaráti neboli celkom kamarátmi a moje rozhodnutie nebolo správne. Preto som si trest musela odpykať. Pykala som takmer 11 mesiacov, kým som nabrala odvahu a ozvala sa jej.
"Ahoj, možno sa teraz so mňa vysmeješ, ale tak je mi to jedno. Stratila som veľa, strápnila som sa veľakrát a tiež sa zo mňa ľudia smiali neskutočne veľakrát, ale chcela som Ti napísať, že ma mrzí, že som Ti vtedy (určite vieš kedy) nadávala, posmievala, že som si do huby zobrala tvoju rodinu, ktorá je fajn, aj ty si bola, možno aj si, ale stalo sa čo sa stalo. Vrátiť sa to s5 nedá, ale ospravedlniť sa ti aj napriek tomu chcem. Prepáč mi. Martina" Dlho som štylizovala tieto slová až som napokon klikla na tlačidlo ENTER a odoslala správu. Nečakala som od toho nič veľké, veď predsa to už bolo dávno od nášho kamarátstva. Išlo to pomaličky, tak ako sa vlečie slimák. Začali sme kvázi od nuly, ale myslím si, že sa to oplatí. Mám teóriu: Čo sa má stať sa stane. Nech sa budete snažiť akokoľvek svoj osud máte dopredu predurčený.
Myslím si, že sa to takto malo stať. Poučila som sa a poučila sa aj Lucka, ako som dnes zistila. Nie nadarmo sa hovorí, že najlepšie sa učí na vlastných chybách. Poučila som sa a to vo viacerých prípadoch:
1. nebudem chcieť žiadnu bytosť vlastniť nech ju budem mať rada akokoľvek, lebo nemám právo nikomu brániť v tom aby sa kamarátil s ľuďmi, ktorých nemám 2x v láske.
2. nebudem nikoho súdiť len podľa vzhľadu, či o rečiach, ktoré kolujú. Lebo ten kto tie reči rozširuje môže brať toho ČLOVEKA ako najväčšieho hajzla a ja zas ako super človeka.
3. Tolerancia je jedna z najdôležitejších vlastností človeka. Ak ju niekto nemá len ťažko dokáže nevlastniť niekoho.
4. V afekte, či nervoch sa neoplatí s niekym komunikovať, lebo poviete aj to čo by ste nikdy nevypustili z úst.
5. Nedovolím nikomu aby mi zobral to, čo je pre mňa dôležité. Teda človeka, na ktorom mi záleží, ktorého mám rada, pri ktorom som stála.
6. Nebudem brániť ak bude niekto chcieť odo mňa odísť, lebo ak sa máme znovu stretnúť tak sa stretneme.
7. Osud máme dávno pred tým než sme sa narodili predurčený, ale život si môžeme zariadiť tak ako sami chceme. Preto ži tak aby si nemusel/a ľutovať jednu minútu života. Pi s mierou. Ak chceš fajči, ale iba ak na to máš. Miluj z celého srdca. Usmievaj sa na každého aj keby si plakal. A nevzdávaj sa pre neúspechy, čo si myslíš, ako by som tu mohla teraz byť a písať tento blog? Hááá? No predsa mám vieru a verím, že v prach si a na prach sa obrátiš

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár