Všetko sa to začalo pred 3 rokmi v kaviarni. Bola som so svojimi priateľmi, ked vtom sa k nám pridal aj on.. krásny, vysoký, empatický chalan, ktorý sa len tak všade nenájde. Stali sme sa priateľmi, kamarátmi navždy. Volal sa Mirko. Mal husté blonďavé vlasy, tmavé hlboké oči a skvelé telo. Mirko mi bol vždy dobrou kamarátkou. Hovorím kamarátkou, preto lebo sme sa tak správali. Chodili sme spolu na nákupy, lakovali sme si nechty, myly vlasy.. boli sme naozaj ukážkoví, úžastní kamaráti.
Jedného dňa sme sa s Mirkom boli bicyklovať. Šli sme po hlavnej ceste smerom na Prešov. Keď sme tak šli, rozprávali sme sa-srandovali, no v tom okamihu sa to všetko skončilo, či vari začalo ? Mirko spadol s bicykla na okraj cesty kde ležal aj hrdzavý žľab. Mirko si tam prerezal krk, po ktorom ostal vážne chorý. No všetko sa dalo do "poriadku" operáciou, kde mu to prešili. Má jazvu od brady až k hrudníku. No Mirko bol stále statočný a napriek všetkým chorobám, ktoré mu žľab spôsobil. Pred pár mesiacmi zistili, že jazva sa neskracuje- nelieči a tak podstúpil ďalšiu operáciu. Iný doktor, iné prostredie, iné náradie. Mirkovi prešívali jazvu so špinavou ihlou. Pomaly do tretla choroba ktorá určila že nám Mirko pomaly umiera.Mirko tu pomaly končí a ja mu nemám ako pomôcť aj keď som pre neho jediná kemarátka / kamarát. Všetci ho opustili po tom čo sa stal zjazveným. Dúfam že sa dá časom všetko do normálu a Mirko mi tu ešte dlho ostane.
Raz týždenne som s ním u lekára a na rôznych terapiách. Pomáham mu, pomáhame si navzájom vo všetkom. Mirko je mi veľkou oporou a som rada že ho mám. Kamarátkou mu ostanem navždy a viem že tu obaja pre seba budeme stále !

Ľúbim ťa ;*

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár