Och, ako mi strašne chýbaš,
myslela som si, že konečne prišiel niekto, kto mi ťa vymaže z mysle, ale bol to len hlúpy naivný pocit. Nie je tomu tak, aj keď by som bola vážne rada, ak by mi zmenil niekto myšlienky a bol to práve on.
No ty sa mi stále nejako dostaneš do hlavy a ja už neviem, čo s tým. Trápim sa už pol roka a je to zbytočne, máš inú a si s ňou šťastný. Možno nie, ale ty nie si typ človeka, ktorý by ostával vo vzťahu, ak nechce!
Nechápem, prečo, keď si sa na mňa vykašľal a všetko si zahodil za hlavu a ostali len spomienky, ktoré ty nikdy nechceš a ani nebudeš chcieť vytiahnuť, prečo si odrazu taký iný. Venuješ sa mi, ak tam samozrejme nie je ona. Zaujímaš sa o mňa a jeden týždeň ma presvedčil, že ti nie som ľahostajná. Priznal si, že mám právo nemať ťa rada, a si si vedomý, že ja ťa aj napriek tomu všetkému rada mám.
Nie som typ dievčaťa, ktoré si môže vyberať, no aj tak s aneviem rozhodnúť. Nikto z nich ma možno nechce a ani nerieši moju všednú prítomnosť, no ja sa nechcem trápiť nad oboma radšej nad jedným. Podľa príslovia " Dva krát do jednej rieky nevstúpiš!" by som už bola rozhodnutá, no ja mám pocit, že doo tej rieky by som vkročila toľko krát, kým by som sa neutopila !
Netuším, neviem ...

 Blog
Komentuj
 fotka
rebelka  23. 8. 2011 23:50
Krasne ako by som to pisala ja..DO tej istej rieky v jeho priapde by som skocila aj ja aj po milionty krat aj keby to mala byt cesta smutku obetovala by som aj zivot za chvilku s nim a za jediny pohlad do oci a aby vyslovil "ty moj anielik lubim ta a si pre mna jedina" ak by som toto pocula mozem zomriet v tej chvili...: disappointed:
Napíš svoj komentár