Čas. Vymysleli ho ľudia. Stýle ho počítajú. Minúta po minúte, hodiny po hodine a deň po dni. Tik-tak. Beží vpred. Nikdy sa nezastaví. No ľudia ho aj tak nevyužívajú v dobrom. Jediné čo vedia je počítať roky. Potom sa človek cíti horšie, keď mu pridelíme nálepku veku. Čas ako taký je ilúzia. Jediné čo existuje je zmena. Všetko okolo nás sa mení, to je isté. No čas, tak ako ho poznáme je zlý. Lebo jediným časom, s ktorým sme schopní niečo aj urobiť je "teraz". Čo bolo nezmeníme, čo bude nevieme. No aj tak sa toho bojíme. Zbytočne. Je to ten najnepodstatnejší strach. Keď to, čoho sa bojíme skutočne nastane, budeme môcť s tým skutočne bojovať. Čas ako ho poznáme my je ilúzia.
Úsmev. Je najkrajšia časť ľudského tela. Sídli v tvárach ľudí, ktorí sú šťastní alebo ich proste niečo teší. Je nákazlivý. Mám ho rád. Jevlastne akýmsi svetlom v našich životoch. Každý ho má rád. Usmievam sa. Usmievaš sa aj ty?
Krása. Je ukrytá v každom z nás. Každý ju vidí a vníma inak. Je krásny ľupeň ruže, či jej prchlavé tŕne? Krása má mnoho podôb. Je skrytá v umení, nachádza sa v básňach, piesňach, knihách či sochách. Mám rád krásne veci. Krásu dokážeme nielen vidieť, je dôležité ju aj cítiť. Sme mladí, sme krásni, patrí nám celý svet. Niektoré veci sú krásne preto, že sú pominuteľné. Krehké. Krása sa nachádza v jemnosti a nie v hrubosti. Krásne veci sú zraniteľné. Dajú sa ľahko zničiť. Neubližujme im, no radšej ich obdivujme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
pachirisue
10. 5.mája 2012 22:20
zavujímavé
Napíš svoj komentár