Tvor z dávnych príbehov

Jedného krásneho večera,
Keď hľadel som na obzor,
Predivný tvor vystúpil so šera,
Dosť zvláštny bol na výzor.

Keď mesiaca lúč preťal husté tiene,
Keď bledým jasom zviera osvietil,
Prekvapený som hľadel na stvorenie,
Jeho zjav ma ohromil.

Vykročil z lesa tmavého,
Opustil úkryt svoj,
Ja videl som ho bájneho,
Ako jeden z mojich snov.

Mohutné telo mal levove,
Šiel z neho trochu strach,
Perie ho krylo kovové,
No jemné ako mach.

Od orla si zobák požičal,
Mocný a studený,
Len zľahka ním zakýval,
Vydal zvuk vznešený.

Perie sa mu lesklo tmavé,
Dlhým chvostom zavlnil,
Bezšelestne kráčal v tráve
A potom sa zastavil.

Otočil ku mne hlavu pomaly,
V zlatistých očiach sa hviezdy zablysli,
Akoby mi aj niečo vraveli,
No ja len stál som tam, neistý.

Vtedy ticho pustej ulice,
Ďaleko od sveta a zhonu,
Preťal zvuk z temnej zvonice,
Niesol sa smutný spev zvonu.

Chcel som tú chvíľu naveky,
Aby tam len tak stál,
No rozpäl on krídla na boky,
A vietor ho k nebu vzal.

Naposled zakrúžil na parkom,
To žalostný pozdrav jeho bol,
Noc ho však ukryla napokon,
Z myšlienok ľudí vybledol.

Človeku v zhone priveľa uniklo,
Už príbehom neverí,
Ľudstvo snívať si odvyklo,
Vzdalo sa nádhery.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu