Pani s dlhými sivými vlasmi
A potom je tu tá čo vždy vystúpi na zastávke predo mnou tentoraz držiac platenú tašku plnú zeleniny kŕčovito sa držiac semišového sedadla kým oranžové svetlo derúce sa spoza skla prepaľuje črty dievčaťa ktorého meno nepoznám
držím pohľad na nej,miesto cesty vidím rozptýlené pramienky vlasov, neodvráti sa však jej profil spočíva na líniách špinavého okna s nálepkou "neotvárať"
Kŕdeľ vrán budí dojem že existuje miesto kam ísť
Zanechať strechy domov a vrcholky sôch v nedohľadne, zvoliť smer
A ako trepotajú krídlami vravím si koľko pravdy je v čiernote ich očí nevidiacich na (s)chod ľudských životov
A aké je smiešne že po tej istej myšlienke húfne sadajú na bránu cintorína
Strčím ruky pod horúcu vodu a cítim chlad
Tak ako sa už nedáju obrátiť udalosti protichodného charakteru
Tak hľadím na čerstvú ranu moment pred tým ako sa spustí krv
Izby majú mnoho rohov stojac v prázdnom priestore v nevedomosti že som zahnaná do kúta
Tusiač že sedím uprostred hranatej predstavy seba samej
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
james98
18. 7.júla 2020 00:54
Čiarky na správnych miestach by sa tu veľmi hodili
Napíš svoj komentár