Pod skalami

Po celý čas pršalo.

V neznámom meste, pod skalným previsom, v starej košeli, s výhľadom na neďaleký posed.

Zmáčané pramienky vlasov sa jej vlnia okolo kľúčnych kostí, cez prsia, až miznú pod lemom tielka.

Zakaždým cuká hlavou, keď jej kvapka z čela padá do okna.

Ona.

S nevýrazným menom, s viac výrazným zjavom, s orosenými mihalnicami a smutným čelom.

Keď si zapína najvyšší gombík, ruky sa jej chvejú a myslí na prach výriaci vo vzduchu v letných dňoch, na bosé nohy , na rozpálený asfalt, na popukané pery, na popraskané polia.

Po stehne jej steká pramienok dažďovej vody, rozbúrenú rieku v diaľke nepočuť a ona, keď začne pršať, je ako to výriace zrniečko prachu vo vzduchu primknutá k zemi.

A prší.

Jej zmáčané telo , smutné čelo , kľúčne kosti, prsia, aj prúdy dažďovej vody na jej stehnách sa zliali do jedného malého prameňa.

Pod ťarchou stien skál sa vlní pozdĺž krajinou až k rieke, vytesňuje všetky ročné obdobia, a letné dni sú v nedohľade.

 Blog

3 0 0 0 1

Komentuj

2 komenty k blogu