Ubúda ťa

v ktoromsi nekonečne

na striebornom plátne

zbieha sa unavený dážď

a tma

vždy bola každou odpoveďou

sme jej, ona ničia


nečakaný výkrik

hovorí toľko ako

najvzdialenejšie hrmenie

kropaje zasklievajú rany

príťažlivé ostré hrany

vrážajúci osteň


spolu s dažďom zostupujeme z akvarelového neba

nemotorne ako svetlo

akoby sme sa nemali kam podieť

Zdieľaj článok na facebooku
44 odoberateľov
Inspireflow

Na nebi svítil měsíc a můj život se pomaly ubíral nikam.

Komenty k článku

  1. 1
    Borovy

    14 ročné dievča
    pieščiny

    Joj krásne, študuješ poetiku?
  2. 2
    Inspireflow

    20 ročné dievča
    v prítmí

    @borovy ďakujem, neštudujem
  3. 3
    Motovidlo323

    31 ročný muž
    dedoles™ influencer birdzu

    Myslíš, že zajtra krízový štáb opätovne rozhodne o uzatvorení hraníc?
  4. 4
    Inspireflow

    20 ročné dievča
    v prítmí

    @motovidlo323 nie