Možno bola Katy. Keď som sa pozrela Willovi do očí, videla som v nich strach, vinu a, že mu tá myšlienka v hlave napadla tiež. Sťažka som prehltla. -Will, poď musíme ju pohľadať.- Povedala som. On nepovedal nič len stál ako soľný stĺp. Prekročili sme veľkú kaluž krvi a pobrali sme sa ďalej. -Pomóóóc!- Počuli sme z neveľkej diaľky. Okamžite nám stuhla krv v žilách. Potom sme sa ihneď rozbehli k dverám odkiaľ sa to neustále ozývalo. Dvere boli pól na pól otvorené takže sme mali dá sa povedať super výhľad. To čo sme tam videli sa ani nedalo opísať. Bolo to veľké páchnuce, slizké a všetko nechutné dokopy. Striaslo ma. Robil Katy niečo odporné. Robil jej.....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár