Upratujem si moju izbu (s nútenia). Zrazu mi však s poličky na somariny spadne stará fotka z mojej škôlky. Ako na zavolanie mi hraje s youtube veľmi pomalá, smutná ale krásna pesnička o spomienkach. Zrazu však na mojej tvári pocítim malú,vlhkú šmykľavú slzu. A spomeniem. "Bože ako sme sa za tie roky zmenili. Aké problémy máme s chalanmi. Aké máme predstavy o budúcnosti. Naše ciele. Naše poniektoré už splnené."Opäť pozriem na fotku a vidím sa. Vidím ich. Vidím všetky malé deti v triede. Také milé bez problémov bez starostí také také čisté. Ich čistučké srdcia ktoré im horia v hrudi malého dieťaťa.S úsmevom na tvári. A keď pozrieš sa na mladšiu sestru(ja mám sestru) vidíš seba,,,,,teba,,,,,,ju.

Tak prosím neodsudzujte rodičov(súrodencov) zato že musíte upratovať a pod. Lebo vďaka nim si spomeniete ne tie nevýslovné, srdce trhajúce

SPOMIENKY

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
atep  28. 6. 2010 21:50
jeej naozaj pekné...
Napíš svoj komentár