Možno by som ti chcela povedať o tom, ako sa neznášam. neznášam, lebo civím na komp, na tu sprostú červenú kvetinu a stále kontrolujem, či náhodou nemám vypnutý zvuk na mobile. Realita je však iná – pravdivá a tichá. Chcela by som, aby táto chvíľa bola už preč. Aby bolo tak, tak ako mama hovorievala, keď som bola malá. Ešte sa x-krát vyspíš a už to bude.

A ja chcem byť po tých y razoch vyspatia, aby toto už nebolo. A tak sa ponáhľam do postele a ráno z nej nechcem vstať. Príliš sa bojím. Je to tak zlé, že som dokonca začala behať. A jem striedmejšie. Čo keď sa takto posuniem k zdravšiemu životnému štýlu? To by bolo v tejto depresívnej chvíli fakt od veci.

 Pseudoblog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
marienn  14. 6. 2008 23:33
..prejde to,uvidis

s tym behom a tak,to pozname.inak,pomaha t



shit happens........ale cas, tych blbych x-kratov, bolest zahoji...
2 
fotka
schizofrenik  15. 6. 2008 00:04
ja neviem som trochu mimo, nejako sa neviem vyjadriť, ehm a uhm kedy si od teba prečítame ďalší super extra bombový príbeh?
Napíš svoj komentár