Dlho som rozmýšľala či tento blog napíšem alebo nie. Je mi tak ťažko. Ťažko na duši. Plačem keď to iní nevidia. Plače moje vnútro. 

Ako sa mám zmieriť s tým, že už tu nie je. Tak silná a zrazu tak krehká. Vždy som však verila, že sa naše životy vrátia do starých koľají. 

Všetci sa ma snažia utešovať, že je na lepšom mieste. Že to nebol život pre ňu. Že sa netrápi. Seriem na to. Lepšie by pre ňu bolo to, keby bola so mnou ... s nami doma. Zdravá a šťastná. So svojimi deťmi, manželom, vnučkami. Bola však slabá. Na konci so silami. 

Ani neviem čo mi napadlo vymeniť si zmeny v ten deň v robote a ísť za ňou. Za ňou, aby som ju posledný krát videla nažive. Aby som ju posledný krát pohladila. Na druhý deň by už bolo neskoro.

Mami prepáč mi všetko zlé. Prepáč mi každú hádku, každú zlú myšlienku voči tebe. Milovala som ťa a vždy budem

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
bludiacient  24. 9. 2016 12:47
úprimnú sústrasť
 fotka
barb  24. 9. 2016 13:31
@1
 fotka
willbebetter  26. 9. 2016 10:04
hrozne ma to mrzi a chcela by som ta silno objat a vystiskat. uprimnu sustrast
 fotka
istsinka  27. 9. 2016 15:24
 fotka
tequila  24. 5. 2022 16:28
silne
Napíš svoj komentár