Celý október som oslavovala narodky. Jeden víkend v Energy, druhý s Robom, jednu stredu v Ibize a štvrtý neviem kde. No dôležitý je ale ten tretí.

Neviem čo ma to napadlo, ale zavolala som toho môjho spolužiaka do Ibizy na oslavu. Nikdy v škole sme sa nejak extra nebavili. Len o akciách, že kde ide, kde bol a tak. Nedávala som tomu veľké šance, pretože väčšinou chodil na všelijaké chodbovice, izbovice a neviem čo ešte. Týždeň predtým som ho dokonca stretla na párty s nejakou holkou. No ale súhlasil.

Robovi som to radšej nepovedala. A veď prečo áno? Robo sa mi čím viac tým ďalej hnusil. Od jednej našej hádky, keď som to s ním chcela ukončiť mi bol na grc. Stále ma presviedčal, že on sa polepší, že sa bude správať inak, že to nesmiem spraviť lebo si ublíži. Bolo to ako vydieranie. Bolo mi ho ľúto, no na druhej strane som ho nenávidela.

Prišla streda a ja som sa nemohla dočkať oslavy. Kamoš vybavil salónik, šampanské, nosil mi decové vodky Proste bolo mi skvele. Ale jedna vec ma škrela. Príde vôbec Janči (môj spolužiak) alebo nie? Okolo polnoci som šla vonku na vzduch. V tom akurát prichádzal. V mierne napitom stave som mala chuť hodiť sa mu okolo krku. Zachovala som však pokoj.

Šli sme k baru. Pozvala som ho, potom on mňa (nemám rada ak niečo platí len chlap) Schytila som ho za ruku a zobrala na parket. Neviem čo hrali, ale bolo mi skvele. Otočila som sa k nemu, schytila ho za ten jeho perfektný zadok a tancovali sme ďalej. V tom z čista jasna ma pobozkal. Bola som v siedmom nebi.

Celý ten večer bol potom už len o tom, že sme tancovali, popíjali a bozkávali sa. Okolo pol štvrtej sa chalani s ktorými som prišla na aute rozhodli, že by bol najvyšší čas odísť. Tak som sa teda rozlúčila a odišli sme. V aute mi ešte od neho prišla sms: „Dnešok sa mi veľmi páčil. Dobrú noc “ . Aaaach cítila som sa tak, ako keby predomňa niekto postavil kýbeľ šľahačky z Aidy

Trebalo mi cikať a tak sme sa ešte stavili na pumpe. Kúpila som si aj bagetu pretože ma premohol hlad.

Keď som vystupovala už pred domom zistila som, že nemám telefón. V aute sa nenašiel (vraj), na pumpe ho nenašli (robil mi tam spolužiak zo zš tak mi ho tam hľadal). Takže to bola noc, kedy som prišla o svoj 4 telefón za 2 mesiace :/ Ale tá noc stála aj za milión mobilov

Keď som prišla domov nemohla som zaspať. Pri pomyslení na ten večer som bola v siedmom nebi. No keď som si spomenula, že vlastne som zadaná tak mi až tak dobre nebolo. Rozhodla som sa. ROBA MUSIM NECHAŤ! Či už to s Jančim bude pokračovať, či budem sama. Ale aj to je lepšie ako byť s niekým koho nemilujem, ku komu cítim len odpor.

 Blog
Komentuj
 fotka
side3  13. 3. 2011 14:49
nemám rada ak niečo platí len chlap - ani ja to nemám rada
 fotka
istsinka  13. 3. 2011 15:02
@side3 sa pri tom cítim trápne ak tak raz on raz ja ale proste žeby stále mal niečo platiť je to choré podľa mňa
 fotka
side3  13. 3. 2011 15:34
a niekedy mám radšej, keď si každý platí za seba - alebo ako hovoríš - vystriedať sa, ja sa cítim potom, že som mu niečo dlžná, ak ma pozýva
 fotka
istsinka  13. 3. 2011 15:37
@side3 ako občas to je milé hej že chce zaplatiť ale nie tak že každý deň alebo neviem čo
 fotka
side3  13. 3. 2011 15:39
je to milé gesto, ale napr. u môjho bývalého to nemám moc rada, lebo ten by mi najradšej všetko platil
 fotka
onaj123  15. 9. 2012 10:56
No to je tak!Platí v podniku ten kto vás tam pozýva !!! A nie je hanba od ženy to prijať

ak vás ten muž do podniku pozval a vy ženy ste jeho pozvánku prijali,to je len dôkaz že si vás ten muž vysoko váži a cení ! Ale ak idete

do podniku len tak športovo "na vlastnú päsť"

tak si každý platí sám a ntereba nič od muža prijať !Tým mu nedávate žiadne nádeje !
Napíš svoj komentár